Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

08. marca 2010

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia - od A po Z



Foto: ilustračné foto SITA Kto podáva ročné zúčtovanie: RZZP podáva každý občan, ktorý bol v roku 2009 poistený na Slovensku aspoň jeden jediný deň. RZZP sa týka predovšetkým živnostníkov. Za zamestnancov ho ...



Zdieľať
Foto: ilustračné foto SITA

Kto podáva ročné zúčtovanie:
RZZP podáva každý občan, ktorý bol v roku 2009 poistený na Slovensku aspoň jeden jediný deň.
RZZP sa týka predovšetkým živnostníkov. Za zamestnancov ho môže podať zamestnávateľ.
RZZP sa po prvýkrát bude vykonávať v €.
RZZP sa odovzdávajú do zdravotnej poisťovne, v ktorej boli poistení do konca roka 2009, a to formou:
- poštou v písomnom vyhotovení
- cez elektronickú podateľňu
- osobným podaním priamo v niektorej pobočke
- prostredníctvom prenosových pamäťových médií – na diskete, USB alebo CD so sprievodným protokolom.

V prípade neuhradenia nedoplatku v zákonom stanovenom termíne (30.6. 2010) sa platitelia zbytočne vystavujú nasledovným sankciám:
- pokute, ktorá im môže byť uložená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe oznámenia zdravotnej poisťovne o platiteľoch, ktorí nedoplatok z ročného zúčtovania neuhradili v zákonom stanovenej lehote
- trovám konania a úroku z omeškania v prípade, keď na nedoplatok z ročného zúčtovania vydá Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou platobný výmer (na základe návrhu podaného zdravotnou poisťovňou) alebo zdravotná poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov, v ktorom vyčísli nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý je zároveň aj exekučným titulom.


Kto je poistenec:

Poistenec je fyzická osoba, ktorá je podľa zákona o zdravotnom poistení
• povinne verejne zdravotne poistená alebo
• dobrovoľne verejne zdravotne poistená

Poistencom môže byť fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a vykonáva činnosť:
• na území Slovenskej republiky
• na území iné štátu a nemá účasť na zdravotnom poistení podľa právnych predpisov štátu, v ktorom vykonáva činnosť

Poistencom môže byť fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii a
• je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorá má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky
• vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť
• je azylant
• je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
• je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu
• je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky
• je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody


Kto musí platiť zdravotné poistenie:

Platiť poistné na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení* je povinný:
• samostatne zárobkovo činná osoba
• zamestnanci s „kolísavými príjmami“
• samoplatitelia
• poistenci štátu


Všetky tlačivá si môžete stiahnuť na stránkach poisťovní:
Dôvera
Union
VšZP







Samostatne zárobkovo činná osoba

RZZP musí vykonať každý poistenec, ktorý sa v roku 2009 považoval čo len jediný deň za SZČO. Nie je pritom podstatné, či poistenec činnosť SZČO skutočne vykonával, dosiahol príjem z činnosti SZČO, mal zisk alebo stratu, či bol SZČO počas celého roka alebo len časť roka.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení považuje fyzická osoba, ktorá:
• - vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a až § 12e zákona č.105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a je zapísaná do evidencie podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
• - má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní,
• - má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Sú to napríklad advokáti, poisťovací agenti, súkromní lekári a súkromní veterinárni lekári, zdravotné sestry, fyzioterapeuti a pod., auditori, daňoví poradcovia, notári, znalci, tlmočníci a prekladatelia. Teda osoby vykonávajúce činnosť napr. podľa zákona č.586/2003 Z.z. o advokácií, zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch, zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch, zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch, zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Takéto osoby sa považujú za SZČO s výnimkou prípadov, kedy uvedenú činnosť vykonávajú v pracovnom pomere. Treba si uvedomiť, že za SZČO sa považuje každá osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, aj keď príslušný osobitný predpis nie je vymenovaný v odkaze pod čiarou 33,
• - je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
• - vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Sú to napríklad správcovia konkurznej podstaty, sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia, sprostredkovatelia stavebného sporenia. Teda osoby vykonávajúce činnosť napr. podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení,
• - vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, čiže tzv. profesionálny športovec, ktorého príjem je zdanený podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
• - vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve, mimo pracovnoprávnych vzťahov – ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,
• - vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 až § 672a Obchodného zákonníka.
• - každá takáto osoba potom musí podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie


Zamestnanec
Zúčtovanie musí vykonať zamestnanec, ktorý mal čo len v jedinom mesiaci v roku 2009 započítateľný príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona vyšší ako 2006,17 €. Suma 2006,17 € je vlastne maximálny možný mesačný vymeriavací základ platný počas roka 2009.
• Zúčtovanie musí vykonať zamestnanec, ktorý síce mal vo všetkých mesiacoch započítateľný príjem maximálne 2006,17 € a nebol v roku 2009 ani jeden deň považovaný za SZČO ale mal aj príjmy zdanené podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – okrem príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou (okrem príjmu zo závislej činnosti zdaneného zrážkou).
• Napríklad, ak mal príjem z honoráru napr. za predaj jeho knihy alebo software, nezdaneného zrážkovou daňou. Alebo ak mal príjem ako člen pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity a tento príjem si zdanil ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Zúčtovanie nemusí vykonať zamestnanec, ktorý
• - mal každý mesiac v každom svojom zamestnaní započítateľný príjem maximálne vo výške 2006,17 € alebo naopak mal vo všetkých mesiacoch roka 2009 vo všetkých svojich zamestnaniach započítateľný príjem vyšší ako 2006,17 €,
• - a nebol v roku 2009 ani jediný deň SZČO,
• - a nebol počas roka 2009 v nejakom období tzv. samoplatiteľom (dobrovoľne nezamestnaná osoba) alebo ak ním aj bol, nemal príjmy, pri ktorých by si musel podať zúčtovanie ako samoplatiteľ (viď ďalej),
• - a nemal v roku 2009 žiadne príjmy zdanené podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou (okrem príjmu zo závislej činnosti zdaneného zrážkou).

Zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa len vtedy, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:
• - nebol v roku 2009 ani jediný deň SZČO,
• - nebol v roku 2009 ani jediný deň samoplatiteľom (dobrovoľne nezamestnaný) a
• - nemal v roku 2009 žiadne zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, príjmov z činnosti osobného asistenta zdravotne postihnutej osoby a príjmov, zdanených zrážkovou daňou.
• Ak uvedené podmienky spĺňa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania toho zamestnávateľa, ktorý ho v roku 2009 zamestnával ako posledný ale len vtedy, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania stále jeho zamestnancom.


Samoplatiteľ (dobrovoľne nezamestnaný)

Zúčtovanie musí vykonať poistenec, ktorý bol v roku 2009 čo len jediný deň považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona (samoplatiteľ, občas sa tieto osoby označujú aj ako „dobrovoľne nezamestnané“) ak v roku 2009 v čase, kedy bol samoplatiteľom, jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou avšak vrátane príjmu zo závislej činnosti zdaneného zrážkou, presiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa.
• Minimálny základ samoplatiteľa je daný ako suma 191,07 € za jeden celý kalendárny mesiac (za celý rok 2009 je to suma 2292,84 €).
• Napríklad poistenec, ktorý bol samoplatiteľom od 1.1.2009 do 30.9.2009, musí vykonať ročné zúčtovanie, ak jeho príjem (viď vyššie) v tomto čase bol vyšší ako suma 9 x 191,07 €, teda vyšší ako 1719,63 €.
• Poistenec, ktorý bol celý rok 2009 samoplatiteľom, musí vykonať ročné zúčtovanie za rok 2009, ak jeho príjem za rok 2009 bol vyšší ako 2292,84 €.

Do príjmov sa pritom započíta napríklad:
• - príjem na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti (aj ak bol zdanený zrážkovou daňou),
• - príjem na príkaznú zmluvu, vyplatený a zdanený ako príjem zo závislej činnosti (aj ak bol zdanený zrážkovou daňou),
• - doplatok od bývalého zamestnávateľa zúčtovaný a vyplatený za mesiac, v ktorom už dotyžný nebol zamestnancom u tohto zamestnávateľa,
• - autorský honorár uvedený v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov,
• - príjem člena pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity uvedený v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov,
• - príjmy za rôzne sprostredkovania predaja výrobkov, služieb uvedené v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Do príjmov sa nezapočíta:
• - príjem ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený (napr. podiely na zisku),
• - príjem z prenájmu nehnuteľností, zdanený v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov,
• - príjem z činnosti osobného asistenta, pri poskytovaní osobnej asistencie telesne postihnutej osobe,
• - príjmy zdanené podľa § 7 a 8 zákona o dani z príjmov,
• - autorské honoráre za príspevky do novín a časopisov zdanené zrážkovou daňou podľa § 43, ak ich dotyčný neuviedol v daňovom priznaní s cieľom získať späť sumu zrážkovej dane.

Poistenec štátu
• Zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý v roku 2009 nebol SZČO, nebol zamestnancom a bol poistencom štátu podľa § 11 ods. 8 zákona (napr. bol nezaopatrené dieťaťa – študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.), ak v čase kedy bol poistencom štátu a nebol SZČO a nebol zamestnancom, jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov okrem príjmov z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou, presiahol úhrn minimálnych základov.
• Za sumu minimálneho základu za jeden celý kalendárny mesiac sa pritom považuje suma 191,07 €.
• Pri posudzovaní príjmov pritom postupujeme rovnako, ako pri samoplatiteľoch s jedným podstatným rozdielom: pri poistencoch štátu nás nezaujíma príjem na základe dohôd o vykonaní práce, dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov.
• Inými slovami – študent alebo dôchodca (alebo matka na rodičovskej dovolenke) môže zarobiť na dohody koľko len chce – nemusí z dôvodu príjmu na dohody podávať ročné zúčtovanie.


Ročné zúčtovanie poistného za rok 2009 nemajú povinnosť podávať:

Poistenci, ktorých príjem je vyšší ako 2 292,84 eur, ale je príjmom z výkonu činnosti osobného asistenta, z prenájmu, príjmom, z ktorého sa vyberá daň zrážkou (okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus) alebo z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u osôb, za ktorých platí štát podľa § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r).

Zamestnanci, ak počas celého roka mali príjem iba zo zamestnania, ktorý nebol ani v jednom mesiaci vyšší ako 2006,16 eur ,alebo naopak, bol vo všetkých mesiacoch roka vyšší ako 2006,16 eur a nemali príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním alebo z prenájmu).

Zamestnanci, ktorí počas roka 2009 mali viacerých zamestnávateľov súčasne alebo po sebe nasledujúcich, a ich príjem u jednotlivých zamestnávateľov nepresahoval mesačne sumu 2006,16 eur alebo presahoval mesačne sumu 2006,16 eur.


Termíny ročného zúčtovania zdravotného poistenia:

a) do 07. februára 2010 (§ 19 ods. 5)
Zamestnávateľ, ktorý nevykoná RZ za zamestnanca,mal najneskoršie v tomto termíne vystaviť zamestnancovi „Doklad o výške príjmu a o preddavkoch..“, ak ho o to tento zamestnanec požiadal „Žiadosť“. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vydanie predmetného dokladu po tomto termíne, zamestnávateľ je povinný vystaviť a doručiť doklad zamestnancovi do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti;

b) do 15. februára 2010 (§ 19 ods. 2)
Do tohto termínu zamestnanec mohol písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania „Žiadosť“. Od 01.01.2008 platí, že môže požiadať svojho posledného zamestnávateľa, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal takýto zamestnanec viac zamestnávateľov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich.

c) do 31. marca 2010 (§ 19 ods. 1)
Do tohto termínu sa musí RZ vykonať a doručiť na príslušnom tlačive zdravotnej poisťovni! Zamestnávateľ, ktorý vykonal RZ za zamestnanca, je v tomto termíne povinný oznámiť tomuto zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku, ak bola najmenej 3 € na tlačive „Oznámenie o nedoplatku a preplatku zamestnanca za rok 2009“.

d) do 30. apríla 2010 (§ 19 ods. 10)
Poistenec alebo zamestnávateľ , ktorý vykonal ročné zúčtovanie je povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla nasledujúceho roka pokiaľ jeho výška bola 3 € a viac.

e) do 31. mája 2010 (§ 19 ods. 15)
Zamestnávateľ je v tomto termíne povinný zaslať zdravotnej poisťovni tlačivo „oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2009“. Za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie zamestnávateĺ, ktorý podával oznámenie, sa v oznámení uvádzajú preplatky a nedoplatky zamestnancov a zametnávateĺa. Za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie iný platiteľ poistného, sa v oznámení uvádzajú preplatky a nedoplatky iba zamestnávateľa oznámené iným platiteľom zamestnávateľovi. Nedoplatky a preplatky sa do oznámenia uvádzajú iba vtedy ak ich výška dosahuje najmenej 3 €.

f) do 30. júna 2010 (§ 19 ods. 11)
Platiteľ poistného, ktorý robil RZ je v tomto termíne povinný odviesť nedoplatok zdravotnej poisťovni a zdravotná poisťovňa (po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov!) je povinná vrátiť preplatok platiteľovi poistného (alebo zamestnávateľovi), ktorý vykonal RZ za zamestnanca. Nedoplatky sa odvádzajú a preplatky vracajú, ak ich výška predstavuje najmenej 3 €
V tomto termíne je povinný tiež zamestnávateľ, ktorý vykonal za zamestnanca RZ, zúčtovať so zamestnancom jeho nedoplatok alebo preplatok, ak jeho výška dosiahla najmenej 3 €.

g) do 30. júna 2010 (§ 19 ods. 16)
V tomto termíne je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZ so štátom (za poistencov štátu) za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov a podať ho MZ SR. K RZ priloží skutočný denný počet poistencov štátu za predchádzajúci kalendárny rok.


Zdroje:
ZP VŠZP, Dôvera, www.mzdarka.sk, www.etrend.sk

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Skanska nepovažuje ponuku pre D3 za nízku
<< predchádzajúci článok
Návrh na chod eHealthu údajne šili horúcou ihlou