Ročné vyúčtovanie za teplo by mali mať spotrebitelia už doma

Bratislava 9. júna (TASR) - Ročné vyúčtovanie za teplo by mali mať spotrebitelia už doma. Uviedol to Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT).


"Správca domu a spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB) a nebytových priestorov predkladá vlastníkom bytov ročné vyúčtovanie nákladov za byt najneskôr do 31. mája. Vo vyúčtovaní nájdu spotrebitelia aj rozpis nákladov na dodávku tepla a teplej vody za rok 2017," spresnil Stanislav Janiš, predseda SZVT.

Pripomenul, že spotrebitelia platia za vykurovanie mesačnými zálohovými platbami. Či budú mať preplatky, alebo nedoplatky je závislé od výšky zálohových platieb. Výška preplatku, respektíve nedoplatku pre daný byt je rozdiel medzi skutočnými nákladmi za teplo a výškou zálohových platieb uhradených vlastníkom bytu. Ak vlastník bytu uhrádzal mesačné zálohy vyššie, ako boli skutočné náklady na teplo, dostáva preplatok, a naopak.

"Výšku zálohových platieb stanovuje správca a zároveň odporučuje aj pomer rozdelenia základnej a spotrebnej-variabilnej zložky z ceny tepla. Pomer výšky základnej a variabilnej zložky z ceny tepla by mal zohľadňovať typ, konštrukciu bytového domu, prvky energetickej hospodárnosti domu a v neposlednom rade aj správanie vlastníkov bytov," poznamenal.

Správca alebo SVB zodpovedajú podľa Janiša za samotné rozúčtovanie nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR číslo 240 z roku 2016. Tá určuje ideálny pomer rozpočítania základnej a variabilnej zložky z ceny tepla, pričom zohľadňuje faktory ovplyvňujúce celkovú výšku ceny tepla. Podľa vyhlášky 60 % dodaného tepla sa rozpočíta podľa podlahovej plochy bytu (základná zložka) a 40 % tepla podľa súčtu nameraných kalibrovaných dielikov v dome (spotrebná zložka). Vlastníci sa však môžu dohodnúť podľa predsedu SZVT aj na inom pomere základnej a spotrebnej zložky, ako stanovuje zákon. Nevhodne zvolený pomer však môže v praxi priniesť extrémne veľké rozdiely platieb za spotrebované teplo medzi jednotlivými aj rovnako veľkými bytmi.

"Dodávateľ tepla končí s dodávkou tepla na 'päte' domu. Čo sa s teplom deje vo vnútri objektu je v rukách správcu domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Aby teplári zabezpečili počas vykurovacej sezóny bezpečnú a bezporuchovú prevádzku, po skončení vykurovacej sezóny začínajú realizovať plánované opravy, odstávky zariadení a vykonávajú zákonom stanovené prehliadky a revízie tepelno-technických zariadení," povedal Janiš.

Upozornil, že v súvislosti s vyúčtovaním nákladov na teplo si odberatelia často zamieňajú vyúčtovacie obdobie s vykurovacou sezónou. Vyúčtovacie obdobie je kalendárny rok, teda od 1. januára do 31. decembra príslušného roka, zatiaľ čo vykurovacia sezóna trvá od septembra jedného roka do mája nasledujúceho roka. Teda vyúčtovanie nákladov za teplo za príslušný kalendárny rok zahŕňa dve čiastočné vykurovacie sezóny, a to za končiacu zimu (január, február, marec, apríl, prípadne máj) a začínajúcu zimu v (september, október, november a december) daného roka.

Janiš poznamenal, že napriek prekvapivo chladnému počasiu v marci a pomerne chladnému februáru, nebola tohtoročná zima chladnejšia ako predchádzajúca. Rok 2017 bol z pohľadu tzv. dennostupňov v priemere o 8 % chladnejší, ako tomu bolo v priemere za posledných 5 rokov. Napriek tomu platby za teplo nevzrástli priamo úmerne so zvýšenou spotrebou tepla, pretože cena tepla je nastavená dvojzložkovo. Vo vyúčtovaní sa preto domácnosti nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo.

Odberateľ tepla si môže overiť správnosť vyúčtovania priamo u svojho správcu či predsedu SVB. Ak odberateľ nie je spokojný s vysvetlením správcu, môže podať podnet na prešetrenie vyúčtovania na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Tá kontroluje, či vyúčtovanie správne obsahuje formálne, zákonom stanovené náležitosti, akým je správnosť započítaných údajov, zálohových platieb, fakturovaných cien, spôsob rozpočítavania ceny za dodávku tepla a podobne. Ak je vyúčtovanie chybne spracované, SOI uloží pokutu správcovi a ten je povinný vyúčtovanie opraviť. Ak sa aj napriek tomu bude odberateľ cítiť poškodený vo svojich právach, môže sa obrátiť na súd.

Prevádzkovatelia vlastných kotolní by po ukončení vykurovacej sezóny nemali podľa Janiša zabúdať predovšetkým na kontrolu komína. Ide o život, zdravie, ale aj majetok a peniaze odberateľov a vlastníkov vykurovaných priestorov. Za celkový technický stav a údržbu komínov zodpovedá majiteľ domu sám a podľa zákona je majiteľ domu povinný zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov. Pri zanedbaní tejto povinnosti môže byť od hasičov uložená pokuta do 99 eur, podnikateľským subjektom aj niekoľko tisíc.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR