|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. mája 2012
Róbert Fico nevzdáva boj o navýšenie prostriedkov pre V1
Premiér Robert Fico nevzdal boj o navýšenie prostriedkov od Európskej komisie pre potreby odstavenia dvoch jadrových blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. O navýšenie prostriedkov ...
Zdieľať
BRATISLAVA 15. mája (WEBNOVINY) - Premiér Robert Fico nevzdal boj o navýšenie prostriedkov od Európskej komisie pre potreby odstavenia dvoch jadrových blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
O navýšenie prostriedkov požiadal slovenský premiér počas siedmeho zasadnutia Európskeho jadrového fondu (ENEF) priamo na tlačovej besede eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera.
“Museli sme odstaviť dva zdravé, zmodernizované jadrové bloky. Na roky 2014 až 2020 sa ráta s určitou sumou, ktorá má Slovensku pomôcť odstaviť tieto dva bloky. Táto suma však ani zďaleka nezodpovedá nárokom na tento komplikovaný proces,“ povedal Fico. Eurokomisár Oettinger na výzvu slovenského premiéra priamo nereagoval. Jeho slová si vypočul a súhlasne prikývol.
Zámer poskytnutia dodatočných prostriedkov
Premiér Fico upozornil, že ak komisia nenavýši prostriedky, môže sa proces odstavovania V1 skomplikovať. “Chcem požiadať Európsku komisiu o prehodnotenie príspevku na odstavenie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, pretože v opačnom prípade tento proces nemôže byť zo slovenskej strany garantovaný,“ zdôraznil Fico.
Európska komisia podporuje proces vyraďovania elektrárne V1 prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyradenia z prevádzky Jadrovej elektrárne Bohunice (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.
Európska komisia už koncom minulého roka schválila pre Slovensko, Bulharsko a Litvu na vyraďovanie jadrových reaktorov z prevádzky poskytnutie dodatočných 500 mil. eur.
Zámerom poskytnutia dodatočných prostriedkov bola pomoc EÚ pri pokračujúcom vyraďovaní jadrových elektrární Jaslovské Bohunice, Kozloduj a Ignalina. Slovensko do roku 2017 tak dostane dodatočných 105 mil. eur, Litva 210 mil. eur a Bulharsko do roku 2020 získa 185 mil. eur.
Dve etapy vyraďovania V1
Slovensko tak celkovo od komisie počas rokov 2007 až 2013 získa na vyradenie jadrových reaktorov 613 mil. eur, Bulharsko 867,8 mil. eur a Litva 2,847 mld. eur.
Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1, ktoré má na starosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS), je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na vyraďovanie V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. eur.
Úrad jadrového dozoru SR v júli minulého roka vydal rozhodnutie, ktorým povolil prvú etapu vyraďovania elektrárne. V časovom období prvej etapy vyraďovania v rokoch 2011 až 2015 sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť sa už pripravuje aj na druhú etapu vyraďovania dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Firma JAVYS začala s hľadaním spoločností, ktoré jej vypracujú plán druhej etapy vyraďovania bohunickej jadrovej elektrárne a povoľovaciu dokumentáciu a správu vplyvu druhej etapy vyraďovania na životné prostredie.
Hlavní dodávatelia
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť predpokladá, že v druhom štvrťroku budúceho roka sa začne s vypracovaním plánu druhej etapy vyraďovania bohunických jadrových blokov a vypracovaním povoľovacej dokumentácie. Plán vyraďovania by mal byť hotový do konca roka 2014.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska.
Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha. Investičné náklady predstavovali 5,5 mld. vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby.
Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 mil. megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.
O navýšenie prostriedkov požiadal slovenský premiér počas siedmeho zasadnutia Európskeho jadrového fondu (ENEF) priamo na tlačovej besede eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera.
“Museli sme odstaviť dva zdravé, zmodernizované jadrové bloky. Na roky 2014 až 2020 sa ráta s určitou sumou, ktorá má Slovensku pomôcť odstaviť tieto dva bloky. Táto suma však ani zďaleka nezodpovedá nárokom na tento komplikovaný proces,“ povedal Fico. Eurokomisár Oettinger na výzvu slovenského premiéra priamo nereagoval. Jeho slová si vypočul a súhlasne prikývol.
Zámer poskytnutia dodatočných prostriedkov
Premiér Fico upozornil, že ak komisia nenavýši prostriedky, môže sa proces odstavovania V1 skomplikovať. “Chcem požiadať Európsku komisiu o prehodnotenie príspevku na odstavenie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, pretože v opačnom prípade tento proces nemôže byť zo slovenskej strany garantovaný,“ zdôraznil Fico.
Európska komisia podporuje proces vyraďovania elektrárne V1 prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyradenia z prevádzky Jadrovej elektrárne Bohunice (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.
Európska komisia už koncom minulého roka schválila pre Slovensko, Bulharsko a Litvu na vyraďovanie jadrových reaktorov z prevádzky poskytnutie dodatočných 500 mil. eur.
Zámerom poskytnutia dodatočných prostriedkov bola pomoc EÚ pri pokračujúcom vyraďovaní jadrových elektrární Jaslovské Bohunice, Kozloduj a Ignalina. Slovensko do roku 2017 tak dostane dodatočných 105 mil. eur, Litva 210 mil. eur a Bulharsko do roku 2020 získa 185 mil. eur.
Dve etapy vyraďovania V1
Slovensko tak celkovo od komisie počas rokov 2007 až 2013 získa na vyradenie jadrových reaktorov 613 mil. eur, Bulharsko 867,8 mil. eur a Litva 2,847 mld. eur.
Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1, ktoré má na starosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS), je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na vyraďovanie V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. eur.
Úrad jadrového dozoru SR v júli minulého roka vydal rozhodnutie, ktorým povolil prvú etapu vyraďovania elektrárne. V časovom období prvej etapy vyraďovania v rokoch 2011 až 2015 sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť sa už pripravuje aj na druhú etapu vyraďovania dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Firma JAVYS začala s hľadaním spoločností, ktoré jej vypracujú plán druhej etapy vyraďovania bohunickej jadrovej elektrárne a povoľovaciu dokumentáciu a správu vplyvu druhej etapy vyraďovania na životné prostredie.
Hlavní dodávatelia
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť predpokladá, že v druhom štvrťroku budúceho roka sa začne s vypracovaním plánu druhej etapy vyraďovania bohunických jadrových blokov a vypracovaním povoľovacej dokumentácie. Plán vyraďovania by mal byť hotový do konca roka 2014.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska.
Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha. Investičné náklady predstavovali 5,5 mld. vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby.
Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 mil. megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.