|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. augusta 2011
Rím a Madrid potešila myšlienka vzniku vlády eurozóny
Španielsko a Taliansko privítali francúzsko-nemecké návrhy na prehĺbenie integrácie v eurozóne. Z Ríma aj Madridu zároveň zazneli hlasy, že závery zo summitu francúzskeho prezidenta Nicolasa ...
Zdieľať
MADRID/RÍM 17. augusta (WEBNOVINY) - Španielsko a Taliansko privítali francúzsko-nemecké návrhy na prehĺbenie integrácie v eurozóne. Z Ríma aj Madridu zároveň zazneli hlasy, že závery zo summitu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zvyšujú šancu na zavedenie spoločných dlhopisov. "Čím ďalej pokročíme v integrácii hospodárskej politiky, tým viac sa priblížime k myšlienke eurobondov," uviedol hovorca španielskych vládnych socialistov José Blanco.
Lídri najväčších ekonomík eurozóny v utorok potvrdili odhodlanie chrániť spoločnú európsku menu, k čomu má prispieť aj užšia koordinácia rozpočtových politík v regióne. Navýšenie záchranného fondu eurozóny však Merkelová a Sarkozy odmietli a myšlienku spoločných dlhopisov celej eurozóny označili za predčasnú.
Španielsko presadilo rozpočtové škrty a hĺbkové reformy na trhu práce, aby sa vyhlo situácii, v akej muselo minulý rok Grécko požiadať o finančnú pomoc. Pomalý hospodársky rast a vysoká nezamestnanosť však udržiavajú nervozitu na trhoch, čo znamená, že náklady na financovanie dlhu štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny zostávajú neúmerne vysoké.
S francúzsko-nemeckou iniciatívou sa v stredu stotožnila aj talianska vláda. Šéf frakcie strany premiéra Silvia Berlusconiho v talianskom parlamente Fabrizio Cicchitto zároveň vyjadril nádej, že kancelárku Merkelovú sa v septembri podarí presvedčiť o užitočnosti zavedenia eurobondov. Pozornosť trhov sa zameriava aj na Taliansko, ktoré zápasí s chronicky pomalým hospodárskym rastom a jednou z najvyšších mier verejného dlhu v rámci EÚ. Problémy krajiny umocňujú konsolidačné opatrenia zamerané na zníženia rozpočtového deficitu.
Francúzsky prezident a nemecká kancelárka navrhli v utorok vytvorenie spoločnej vlády eurozóny, ktorá jej má pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy. Na čele nového orgánu by mal stáť súčasný prezident Európskej rady Herman Van Rompuy, ekonomickú vládu by tvorili šéfovia vlád a štátov eurozóny, summity by sa konali dvakrát ročne. Lídri ďalej oznámili, že budúci mesiac vyzvú svojich partnerov z Európskej únie, aby zaviedli daň z finančných transakcií.
Nemecká kancelárka uviedla, že myšlienka vydávania európskych dlhopisov, takzvaných eurobondov, nie je "pre dnešok" riešením. Sarkozy doplnil, že takýto nástroj by "vážne ohrozil" silnejšie ekonomiky eurozóny a bol by možný až na "konci integračného procesu".
Merkelová a Sarkozy tiež vyzvali 17 štátov spoločnej európskej meny, aby do polovice roku 2012 prijali zákony zabezpečujúce dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov. Francúzsky prezident spresnil, že pokiaľ má byť návrh účinný, musí byť záväzný pre všetkých 17 členských štátov. "Vďaka euru sme dosiahli veľký hospodársky pokrok. Euro ale nie je iba právo, je to súbor pravidiel, povinnosť, disciplína ... Znamená to, že pokiaľ má pravidlo (o dlhových limitoch) prijať 17 štátov eurozóny, nebude to dobrovoľné, ale povinné,“ zdôraznil Sarkozy.
Lídri najväčších ekonomík eurozóny v utorok potvrdili odhodlanie chrániť spoločnú európsku menu, k čomu má prispieť aj užšia koordinácia rozpočtových politík v regióne. Navýšenie záchranného fondu eurozóny však Merkelová a Sarkozy odmietli a myšlienku spoločných dlhopisov celej eurozóny označili za predčasnú.
Španielsko presadilo rozpočtové škrty a hĺbkové reformy na trhu práce, aby sa vyhlo situácii, v akej muselo minulý rok Grécko požiadať o finančnú pomoc. Pomalý hospodársky rast a vysoká nezamestnanosť však udržiavajú nervozitu na trhoch, čo znamená, že náklady na financovanie dlhu štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny zostávajú neúmerne vysoké.
S francúzsko-nemeckou iniciatívou sa v stredu stotožnila aj talianska vláda. Šéf frakcie strany premiéra Silvia Berlusconiho v talianskom parlamente Fabrizio Cicchitto zároveň vyjadril nádej, že kancelárku Merkelovú sa v septembri podarí presvedčiť o užitočnosti zavedenia eurobondov. Pozornosť trhov sa zameriava aj na Taliansko, ktoré zápasí s chronicky pomalým hospodárskym rastom a jednou z najvyšších mier verejného dlhu v rámci EÚ. Problémy krajiny umocňujú konsolidačné opatrenia zamerané na zníženia rozpočtového deficitu.
Francúzsky prezident a nemecká kancelárka navrhli v utorok vytvorenie spoločnej vlády eurozóny, ktorá jej má pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy. Na čele nového orgánu by mal stáť súčasný prezident Európskej rady Herman Van Rompuy, ekonomickú vládu by tvorili šéfovia vlád a štátov eurozóny, summity by sa konali dvakrát ročne. Lídri ďalej oznámili, že budúci mesiac vyzvú svojich partnerov z Európskej únie, aby zaviedli daň z finančných transakcií.
Nemecká kancelárka uviedla, že myšlienka vydávania európskych dlhopisov, takzvaných eurobondov, nie je "pre dnešok" riešením. Sarkozy doplnil, že takýto nástroj by "vážne ohrozil" silnejšie ekonomiky eurozóny a bol by možný až na "konci integračného procesu".
Merkelová a Sarkozy tiež vyzvali 17 štátov spoločnej európskej meny, aby do polovice roku 2012 prijali zákony zabezpečujúce dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov. Francúzsky prezident spresnil, že pokiaľ má byť návrh účinný, musí byť záväzný pre všetkých 17 členských štátov. "Vďaka euru sme dosiahli veľký hospodársky pokrok. Euro ale nie je iba právo, je to súbor pravidiel, povinnosť, disciplína ... Znamená to, že pokiaľ má pravidlo (o dlhových limitoch) prijať 17 štátov eurozóny, nebude to dobrovoľné, ale povinné,“ zdôraznil Sarkozy.