Richard Varga: Vždy očakávam od seba viac, ako som dosiahol

Slovenský triatlonový reprezentant Richard Varga hodnotí sezónu v roku 2014.

Ktorý výsledok z tejto sezóny 2014 si najviac ceníte a prečo?
Asi šieste miesto, ktoré som 2. októbra vybojoval na posledných pretekoch tohoročného seriálu Svetového pohára v Kolumbii. Súťažili sme po prudkej búrke, vďaka čomu sa ochladilo, a pri silnom protivetre. Od začiatku sa vytvorila silná jedenásťčlenná skupina, v ktorej, našťastie, boli aj traja veľkí favoriti. Do posledných chvíľ som sa v tej silnej skupine usiloval o piate miesto, ale nakoniec som ten veľký boj prehral. Ale aj tak som veľmi, veľmi spokojný. Je to moje najlepšie umiestnenie v pretekoch Svetového pohára v kariére. Potom ma potešila aj 9. priečka v úvodnom kole tohoročného seriálu majstrovstiev sveta v Aucklande na Novom Zélande. Tieto preteky boli 6. apríla. Práve nimi som ukončil šesťtýždňovú prípravu, ktorú som od 9. februára absolvoval s reprezentačnými kolegami na Novom Zélande. Ešte predtým 23. marca som bol trinásty na pretekoch Svetového pohára v New Plymouthe. Potom som výkonnostne išiel trochu dole, ale 12. priečka na pretekoch SP v maďarskom Tiszaujvaroszi, ktoré boli 9. augusta., opäť potvrdila nárast mojej športovej formy. Napokon opäť dvanásty som bol aj v pretekoch seriálu majstrovstiev sveta 2014 v Štokholme. V hlavnom meste Švédska sa mi zvykne dariť... Minulý rok som tam na pretekoch seriálu MS bol deviaty, teraz dvanásty. Aj to je podľa mňa dobrý výsledok. Takže smerom k budúcej sezóne máme na čom stavať. Máme sa od čoho odraziť.

Celý rok ste sa vo výsledkoch pohybovali na rozhraní prvej a druhej desiatky štartovného poľa. Až v Kolumbii ste sa dostali na dostrel k prvej pätici. Vyťažili ste z toho, že v Kolumbii v závere seriálu SP absentovali mnohí výborní triatlonisti?
Je síce pravda, že záver v Kolumbii vypustilo možno päť – šesť špičkových triatlonistov, ale zvyšok z prvej päťdesiatky tam štartoval. Navyše, všetci ostatní z prvej dvadsiatky svetového rankingu tieto preteky pochopili ako šancu konečne urobiť dobrý výsledok. Takže podľa toho tieto preteky aj vyzerali. Nikto z tej druhej výkonnostnej ´vlny´ si v nich nič nedaroval (krátka odmlka). Preto si to 6. miesto v SP tak vysoko cením. Pre mňa je to veľmi dobrý výsledok.

Ktoré preteky zo súťažného kalendára 2014 by ste si už v živote nechceli zopakovať? A prečo, ak to nie je tajomstvo?
Nechcel by som opakovať preteky, v ktorých sa mi nedarilo podľa mojich predstáv... Čiže každé tohoročné preteky, v ktorých som skončil okolo 40. miesta a nižšie, by som z môjho súťažného kalendára najradšej vypustil (smiech). Ale napríklad v 4. kole MS v Londýne som bol štyridsiaty, lenže na víťaza som mal manko iba minútu a pätnásť sekúnd. Do minúty pätnásť bolo ako sardinky v konzerve ´nasekaných´ až 39 pretekárov! To je jasný dôkaz toho, že konkurencia vo svete triatlonu absolútne nespí na vavrínoch... Všetci trénujú koľko môžu, aby boli už dva roky pred olympiádou v Rio de Janeiro dobrí. Presnejšie, veľmi dobrí...

Na jednej strane nechcete opakovať preteky, v ktorých ste boli okolo 40. miesta, na druhej strane poukazujete, že 39 súperov môže byť rýchlejších ako ste momentálne vy? Takže kam sa podľa tréningových objemov objektívne zaraďujete? Kam by ste reálne mali patriť?
Ťažká otázka (krátka odmlka). Osobne vždy od seba očakávam viac, než som doteraz dokázal dosiahnuť. Preto s pozíciami za 40. priečkou nie som absolútne spokojný. Tie pozície nezodpovedajú môjmu veľkému nasadeniu v príprave, ktorú podstupujem (krátka odmlka). A to aj napriek tomu, že triatlon je veľmi nevyspytateľný šport... V pretekoch sa môže stať všeličo, čo výrazne ovplyvní výkon športovca. Ja by som vedel o tom rozprávať... Nedávno na pretekoch SP v mexickom Cozumele, ktoré boli 5. októbra, som si napríklad v cyklistickom depe nešťastne rozrezal nohu o bicykel súpera a ranu mi museli zašívať dvoma stehami... Aj preto som skončil až na 43. mieste. S rozrezanou nohou sa mi veľmi zle bežalo. Ale bežal som... Navyše vtedy v Mexiku bolo na slnku 40 stupňov a k tomu aj 70-percentná vlhkosť. Tie preteky ma stáli veľmi veľa energie (krátka odmlka). V cieli som bol šťastný, že som vôbec tie ťažké preteky dokončil. Vyžmýkali ma poriadne. Zo všetkých fyzických a psychických síl! Ešte šťastie, že som si v druhej časti behu opäť ´našiel nohy.´ Veľmi dobre sa súťaží, keď vám nohy fungujú... Ale sú to galeje, ak vám ´nohy nejdú´. Ľahko sa beží, keď vládzete. Ale skúste behať, keď to nejde. S dobre oddýchnutými nohami dokáže behať každý (smiech).

Ako k tomu nešťastnému zraneniu nohy v depe vlastne došlo?
V depe bola veľká tlačenica, lebo v jednom okamihu naraz dobehlo z vody veľmi veľa pretekárov. Bolo tam veľmi málo miesta, potkýnali sme sa o seba (smiech). Tak ja som sa potkol o niekoho bicykel a rozrezal som si nohu. Bola to fakt nešťastná náhoda, lebo som sa pri plaveckej časti pretekov trochu trápil (krátka odmlka). Nedokázal som vo vode ´roztrhať´ pelotón rivalov tak, ako sa mi to darilo na iných pretekoch v minulosti (Richard Varga je najrýchlejším plavcom medzi elitnými svetovými triatlonistami, pozn.). Tak som na to doplatil zranením nohy. Nebol som zvyknutý na takú veľkú tlačenicu v cyklistickom depe.

Aký pocit máte z vašich výkonov počas prvej etapy kvalifikácie o postup na OH 2016 v Rio de Janeiro?
Na začiatku sezóny som podával slušné výkony, lebo som ťažil z veľmi dobrej prípravy na Novom Zélande. Prvýkrát sme tam vďaka finančnej pomoci z Národného športového centra mali aj svojho maséra. Peťo Štofko síce pricestoval na Nový Zéland až neskôr za nami, ale odviedol perfektnú robotu. Veľmi nám pomohol, lebo nás tam našiel po ťažkých tréningoch úplne ´rozbitých´. Išlo to všetko veľmi dobre – a dobrým smerom (smiech). Žiaľ, v strede súťažného kalendára ma trochu pribrzdili povinnosti v škole. Musel som sa pripravovať na bakalárske štátnice na FTVŠ. Samozrejme, nechcem sa na to vyhovárať, ale musel som sily rozložiť do dvoch oblastí. Šport nebol v tomto období úplne na prvom mieste (krátka odmlka). Za tie roky, čo súťažím v pretekoch Svetového pohára a MS, sa už veľmi dobre poznám. Keď netrénujem naplno, povedzme na 110 percent, tak mi to vôbec nejde (krátka odmlka). Musím sa koncentrovať iba na preteky. Špičkový triatlon si vyžaduje úsilie človeka takmer 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Nedá sa robiť iba tak na polovicu (krátka odmlka). Mnohí moji súperi sú stopercentní triatlonisti. Oni sa nezaťažujú nejakou školou, civilným zamestnaním a podobne. Oni sú iba triatlonisti na plný úväzok (smiech). Preto som rád, že pred svetovým šampionátom v Edmontone som sa opäť dostal do dobrej formy, ale stačilo to iba na 27. miesto. Aj tak však sezónu 2014 hodnotím z môjho pohľadu pozitívne.

Čím bola táto sezóna 2014 pre vás prínosom? Čo sa vám počas nej vydarilo?
Naučil som sa počas nej mnohé veci, ktoré určite zužitkujem vo svojej ďalšej športovej kariére. Ak by som sa sám mal oznámkovať, za tento súťažný ročník by som si dal takú slabšiu dvojku (smiech). Aj keď pred sezónou som si dal za cieľ skončiť do 15. miesta v celkovom poradí svetového rebríčka, nepodarilo sa mi to splniť. Sezónu som ukončil ako 21. pretekár rankingu MS 2014. V olympijskom rebríčku 55 potenciálnym účastníkov OH 2016 v Rio de Janeiro budem zimovať na 29. priečke. Takže zatiaľ som medzi účastníkmi olympiády v Riu. Kvalifikácia do Ria, ktorá sa začala už 15. mája 2014, však stále pokračuje až do 15. mája 2016. Bude rozdelená do dvoch etáp. Som však rád, že už teraz som sa nominoval na Európske hry 2015 v Baku, ale k úplnej spokojnosti chýbal výraznejší prienik do prvej desiatky výsledkových listín na niekoľkých pretekoch, ktoré som mal veľmi dobre rozbehnuté... Napríklad aj preteky Európskeho pohára v Bratislave na Kuchajde. Pre mňa to bol veľmi hodnotný zážitok, že som sa v špičkovej forme mohol predstaviť doma, pred vlastnými priaznivcami. A dokonca som v týchto dosť náročných pretekoch EP skončil druhý, čo sa tiež počíta za slušné umiestnenie. S druhou priečkou na stupni víťazov som bol tiež spokojný.

Ako úspešný športovec a olympionik ste sa stali ambasádorom ´Národného projektu zvyšovania kvalifikácie výučby telesnej výchovy na základných školách´. Čo si od tohto vášho patronátu nad spomínaným programom sľubujete? Čo by ste v tejto čestnej funkcii chceli dokázať?
Chcem pomôcť pedagógom na základných školách, aby naučili deti hýbať sa. Budem rád, ak sa nám v rámci tohto projektu NŠC podarí zaujať deti tak, aby sa šport a aktívny pohyb stal nie iba návykom a súčasťou ich života, ale aj veľkou a prospešnou motiváciou. Preto chceme našim projektom naučiť deti pri športovaní nie drieť, ale orientovať sa na príjemný zážitok. V prvej etape vyškolíme približne tri tisíc učiteľov z celého Slovenska. Sám som skončený tréner. Mám za sebou bakalárske štátnice, viem, o čom tento projekt bude. Chápem, čo ním jeho iniciátori sledujú. Máme ambície, aby sa zasa začalo hovoriť o školskom športe, aby kompetentní ľudia z tohto štátu opäť zaregistrovali, že deti treba viesť k aktívnemu pohybu už na prvom stupni základnej školy. Aby šport a športové hry boli súčasťou ich školského života.

Aký program ste si vytýčili pred sebou pred začiatkom zimnej prípravy? Ako sa chcete chystať na sezónu 2015, počas ktorej sa budete usilovať upevniť si svoju pozíciu pre účasť na OH 2016 v Rio de Janeiro?
Musím sa zlepšiť v behu na 10 km a v cyklistike. Preto plávanie z tréningu trochu vypustím a viac sa zameriam na bežeckú prípravu. A tiež na regeneráciu, ktorá je pre mňa veľmi potrebná. Teraz, keď máme k dispozícii vlastného maséra, nemusím v otázke regenerácie iba experimentovať. Veľmi rád sa zverím do rúk odborníka, akým Peťo Štofko naozaj je. Trénovať budem päť – šesť hodín denne. Uvidím ako sa k tomuto zaťaženiu postaví môj organizmus. Sám som veľmi zvedavý, ako sa mi telo podarí nadstaviť na ďalšie prídely tréningu, ktorý chcem absolvovať pred odchodom do Anglicka, kde by som sa mal pripravovať spolu s bratmi Jonathanom a Alistairom Brownleeovcami.

S bratmi Jonathanom a Alistairom Brownleeovcami ste veľmi intenzívne spolupracovali pred londýnskou olympiádo v roku 2012. Po nej ste si, pokiaľ ide o spoločný tréning s nimi, dali takmer dvojročnú prestávku, teraz sa opäť k ním vraciate. Kto vyšiel z iniciatívou obnoviť prerušenú spoluprácu?
To sa udialo asi tak spontánne. Nedá sa povedať, že ten a ten bol iniciátorom. Keďže my sme s Brownleeovcami aj kamaráti, dvere do tréningového tábora Angličanov som mal vždy otvorené. Aj teraz ma volal medzi nich ich kouč, ku ktorému sa pridal aj atletický tréner. Takže môžem povedať, že záujem o spoluprácu v príprave na novú sezónu bol obojstranný (krátka odmlka). Dokonca v minulých rokoch som ich ponuku musel pre povinnosti na vysokej škole viackrát aj odmietnuť. Preto som rád, že to teraz opäť konečne vyšlo, že polroka sa budem pripravovať s nimi priamo v ich výcvikovom tábore v meste Leeds.

Aký harmonogram spoločnej prípravy so špičkovou anglickom triatlonovou reprezentáciou ste si teraz vlastne zvolili?
Mal by som tam žiť a trénovať až do marca, ale už teraz viem, že niekedy pred Vianocami prídem na niekoľko dní domov. Presnejšie, veľmi rád by som prišiel... Ak sa dovtedy nič nezmení, úplný záver kalendárneho roka strávim na Slovensku. Uvidím, či sa to všetko podarí zrealizovať tak, ako to máme s bratom vymyslené (smiech).

Richard, s akými pocitmi ste registrovali opakované ´lanárenie´ Angličanov, ktorému ste po dvoch rokoch opäť podľahli? Je to dobrý pocit, keď najlepší triatlonisti sveta chcú s vami trénovať?
Aby som bol úprimný, na spoločný tréning s Brownleeovcami sa veľmi teším, lebo my sme si v minulých rokoch sadli nie iba ako športovci – triatlonisti, ale aj ako obyčajní mladí ľudia. Sme veľmi dobrí kamaráti, rozumieme si. Hoci doma som robil v príprave tie isté veci, ale sám, konečný efekt sa nie vždy dostavil. Tréning s Brownleeovcami je však niečo iné... S nimi ide všetko ako po masle (smiech). Počas prípravy s nimi sa fakt evidentne výkonnostne zlepšujem, lebo počas tréningu s nimi sa cítim ako na prestížnych pretekoch. Opäť v nich idem na doraz. Ak by som sa mal pripravovať iba sám, nebolo by to ono (krátka odmlka). S bratmi Brownleeovcami sa každá tréningová záťaž znáša lepšie a ľahšie (smiech).

Čím si vás bratia Brownleeovci najviac získali?
Veľmi sa mi páči, že oni dvaja sa triatlonu venujú pomaly 24 hodín a sedem dni v týždni. Oni sú totálni profesionáli! Tiež sa mi páči, že obaja o našom športe neustále aj rozmýšľajú. Stále sú v plnom nasadení. Ich nezaujíma nič iné – iba triatlon. To je šport, ktorý ich totálne zamestnáva. Keď fungujeme spolu, ani ja nemám čas na iné veci. Vtedy všetky nešportové otázky a problémy musia ísť bokom. To sa mi na spoločnom tréningu s nimi najviac páči.

Viackrát ste deklarovali, že týchto špičkových triatlonistov chcete priviesť na Slovensko, do Vysokých Tatier. Richard, prečo sa vám to doteraz nepodarilo zrealizovať?
Ich volajú po celom svete. Nie som jediný, kto ich pozýva trénovať do svojej domoviny. Ale práve preto, že sú takí profesionáli, nemajú čas na to, aby prišli do Vysokých Tatier. Je síce pravda, že sem – tam pri našich rozhovoroch padne reč na ne, ale realita je iná. Všetko majú perfektne ´premakané´, Tatry v tomto pláne zatiaľ nemajú (smiech). Ale čo nebolo, môže byť. Niekedy v budúcnosti, niekedy po olympiáde v Riu. Teraz robia všetko preto, aby sa perfektne prichystali na najbližšiu olympiádu v Brazílii. Jonathan bude v Brazílii obhajovať olympijské zlato, Alistair zasa bronz. Oni dvaja aj na OH 2016 chcú byť najlepší z najlepších! Práve toto je podstata našej spoločnej prípravy. Urobiť čo najviac pre to, aby sme spolu mohli štartovať na OH 2016 v Rio de Janerio. Veľmi rád by som si zopakoval štart na olympiáde, rád by som sa vo výsledkovej listine dostal vyššie ako bolo 22. miesto na OH v Londýne.

Počas sezóny ste úspešne dokončili bakalárske štúdium, no keďže odchádzate žiť na pol roka do Anglicka, znamená to, že v škole si teraz dávate pauzu?
Áno. Bakalárske štúdium som úspešne tento rok ukončil, magisterské môžem začať študovať aj o rok, respektíve o dva, o tri... Kým mi zdravie slúži, budem sa venovať triatlonu. Myslím si, že som v ňom ešte nepovedal posledné slovo. Stále mám v tomto športe veľmi vysoké ambície. Bolo by veľkou škodou, keby som možnosti, ktoré teraz mám, nevyužil naplno. Od školy si teraz dávam na niekoľko rokov už dávnejšie naplánovaný oddych.

Máte v pláne dokončiť štúdium? Chcete v ňom ešte pokračovať?
Samozrejme, že áno. Poznatky zo školy mi veľmi pomáhajú pri tréningu. Som vzdelaný kondičný a osobný tréner. Mnohé veci, ktoré sme sa v škole učili, môžem využiť vo vlastnej kondičnej príprave. Som veľmi rád, že už mám oficiálne uzatvorené bakalárske štúdium. Na pokračovanie v štúdiu je však ešte stále dosť času (krátka odmlka). Nič nechcem uponáhľať. Počas tejto zimy sa chcem veľmi dobre pripraviť na olympiádu v Brazílii. Preto sa úplne naplno idem venovať triatlonu. Tak ako moji tréningoví partneri – bratia Brownleeovci. Oni sú pre mňa veľmi silnou inšpiráciou. Sú ťahúňmi, ktorí ma posúvajú v športovom živote ďalej.

Takže vo vašom prípade to vyzerá až na univerzitu tretieho veku?
Asi tak nejako (smiech). V štúdiu na vysokej škole budem môcť pokračovať aj po skončení aktívnej činnosti, prípadne, keď už nebudem v triatlone taký dobrý (krátka odmlka). Ale teraz som sa rozhodol na stodesať percent pre triatlon. Chcem využiť možnosti, ktoré mi ponúka kvalitný spoločný tréning s bratmi Brownleeovcami. Veď nie každý má takú obrovskú šancu pripravovať sa s najlepšími triatlonistami sveta. Nie každého oni do partie chcú. Som rád, že v novembri nadviažeme na to, čo sme pred olympiádou v Londýne úspešne absolvovali.

Ste vnútorne prichystaný na to, že v Anglicku budete v triatlone fungovať každý deň naplno počas celého týždňa, resp. celého mesiaca? Budete mať na starosti iba tréning a súťaženie?
Ich taktika počas pretekov je už dávnejšie jasná. Oni dvaja chcú v plávaní a na cyklistickej časti uštvať všetkých – a potom perfektne zabehnúť. Ja dokážem držať s nimi krok v plávaní a snažím sa byť s nimi aj pri cyklistike. Potom je to už trochu horšie, lebo oni sú najlepší bežci zo všetkých špičkových triatlonistov. Venujú sa im najlepší bežeckí tréneri, napríklad aj kouč, ktorý viedol špičkovú britskú vytrvalkyňu Paulu Radcliffovú. Ak dokážem s nimi držať krok počas behu, potom už budem naozaj blízko môjmu cieľu (smiech). Potom už budem dobrý. Ale najskôr sa musím výrazne zlepšiť v behu na 10 km, čo je môj dlhodobý cieľ.

Pripravil Štefan Žilka