Richard III. na scéne divadla Lab VŠMU

   Poslucháči spoločne so svojimi pedagógmi oživili postavu Richarda III. Mocnár a dobyvateľ v podaní Daniela Fischera dostal aj iný rozmer. Študenti ho totiž nepoňali suchársky, ale on sám bol v predstavení „hercom“. Hral totiž ,podľa svojich slov, sám seba. Režisér predstavenia Emil Horváth v spolupráci s kolegami Jánom Gallovičom, Petrom Čaneckým a Svetlanou Waradzinovou v priebehu zopár týždňov vykúzlili zaujímavý profil panovníka. Dramaturgický patronát mala opäť skúsená Miriam Kičiňová, ktorá zostavovala aj bulletin k predstaveniu. Už tam bol divák varovaný, že nie je jednoduché zorientovať sa v charakteroch a tým, kto koho vlastne hrá. Dielo renesančného autora Wiliama Shakespeare divákovi totiž otvorí jednu záhadu za druhou. Spočiatku má človek síce pocit mierneho zmätenia, ale napokon sa aj dej aj jednotlivé postavy pekne profilujú a herci zvládajú tak ťažké polohy výborne. Dokonca sa ocitajú v dvojúlohách, ako napríklad Oto Culka ako kráľ Edward na úvod a neskôr jeho syn princ z Walesu. No, nijako to diváka neruší, skôr naopak, pomáha to kontinuite deja. Je dobrým zvykom, že na scéne študentského divadla VŠMU sa pripravuje jedna kvalitná produkcia za druhou a nie je tomu inak ani teraz. Richard III. bol síce odvážnym činom, ale nie krokom do tmy, pretože tak zaťažiť už zrelých mladých umelcov bola pre každého z tvorivého tímu len výzva , a to hneď s úspešným posolstvom.