Richard II. bez elektriny

K. Nové stvárnenie renesančnej drámy sa totiž nezaobišlo bez elektrických prístrojov - a to aj na scéne. Podľa kritikov to však po vynútenej prestávke v divadle iskrilo energiou i napätím.
Odvážna produkcia Trevora Nunna odráža meniaci sa pohľad na klasické dielo anglickej dramatiky. Ten sa začína čoraz častejšie prikláňať k politizácii hry, v ktorej Richard II. symbolizuje svojou osamotenosťou hranice moci. Herci vystupujú v moderných oblekoch, na scéne sa to hemží televíznymi obrazovkami, mikrofónmi a samopalmi. Napriek výhradám expertov k takémuto poňatiu hry, ktoré narúša princíp jednoty deja a miesta, sa všetci zhodujú na presvedčivom Spaceyho herectve, vychádzajúceho z klasických shakespearovských tradícií anglického divadelníctva. Aj v kľúčových momentoch inscenácie sa Spacey nevzdáva autorom predpísaného šialenstva kráľa, strácajúceho nad sebou kontrolu po strate moci. Old Vic sa v Spaceyho rukách stáva fantastickým kráľovstvom, plnom súčasných otázok.

(jr, Guardian, foto SITA/AP)