Richard Errett Smalley získal v roku 1996 Nobelovu cenu za fullerény

Houston/Bratislava 28. októbra (TASR) - Americký chemik, profesor Richard Errett Smalley bol jeden z trojice vedcov, ktorí v roku 1996 získali Nobelovu cenu za chémiu za objav a štúdium vlastností fullerénov. Zomrel pred desiatimi rokmi 28. októbra.


Objav fullerénov (sférických molekúl s navzájom chemickou väzbou spojených atómov uhlíka), novej formy prvku uhlík, najdôležitejšieho a pozoruhodného prvku biosféry bol taký významný, že v neobvykle krátkom čase zaň udelili Nobelovu cenu za chémiu.

Uhlík je základný stavebný prvok všetkých organických zlúčenín. Patrí medzi prvky, ktoré sa vyskytujú v dvoch i viacerých tvarových sústavách, modifikáciách s odlišnými vlastnosťami (alotropická modifikácia).

Na základe objavu profesorov Richarda E. Smalleyho, Roberta Floyda Curla z USA a Brita Harolda Waltra Krota z roku 1985 k dvom alotropickým modifikáciám uhlíka (grafitu a diamantu) pribudla ďalšia, tvorená skupinou diskrétnych molekúl nazývaných fullerény. Sférické molekuly uhlíka - fullerény - sú zložené z päť alebo častejšie so šesťčlenných klastrov - kruhovitých zoskupení atómov uhlíka a sú mimoriadne odolné voči vonkajším fyzikálnym vplyvom. Fullerénov je niekoľko typov, líšia sa počtom uhlíkových atómov. Napríklad najznámejší je fullerén C60, ktorého molekula obsahuje 60 uhlíkových atómov. Tie potom vytvárajú spletité priestorové (nano) konštrukcie, ktoré natoľko pripomínajú kopule (zložené z päť a šesťuholníkov), aké navrhoval americký architekt a jeden z najuznávanejších amerických mysliteľov 20. storočia Richard Buckminster Fuller, podľa ktorého sú pomenované. Fullerovou najznámejšou kupolou (kopulovitým domom) bol výstavný pavilón USA na Svetovej výstave v kanadskom Montreale v roku 1967.

Fullerény poskytujú obrovské možnosti ich aplikácií v rôznych oblastiach života, či už v materiálovom výskume, v zdravotníctve či inde. Významné je využitie fullerénov v optoelektronike (oblasť elektroniky, ktorá sa zaoberá interakciou svetla s elektronickými prvkami), pri výrobe nového druhu skla, pri dosiahnutí rekordných teplôt v oblasti supravodivosti. Fullerény tiež možno využiť na zhotovenie elektrochemických slnečných fotovoltaických článkov, diód, substrátov pre mikroelektroniku, senzorov pre detekciu niektorých látok. Dennodenne sa objavujú a dokazujú nové aspekty a formy aplikácií fullerénov, mnohokrát vyvolávajúce rozruch vo vedeckej komunite. Dnes je možné fullerény zakúpiť podľa katalógov dodávateľov chemikálii. V určitom minimálnom množstve sa fullerény vyskytujú v prírode v sadziach a v uhoľných vrstvách, väčšinou na miestach, ktoré zasiahol meteorit, alebo blesk.

Chemik Richard E. Smalley sa narodil 6. júna 1943 v Akrone v americkom štáte Ohio. V roku 1963 vyštudoval Hope College v Hollande v USA a titul bakalára prírodných vied získal na univerzite v Michigane. Magisterské štúdium ukončil v roku 1971 na univerzite Princeton a o dva roky neskôr tam získal doktorát. Potom sa venoval výskumu v oblasti laserovej spektroskopie nadzvukového prúdenia a neskôr sa v spoločnosti Carbon nanotechnologies Inc. zameral na nanotechnológiu, technologické metódy, pri ktorých sa technologické spracovanie vykonáva v oblasti molekulovej, alebo atómovej štruktúry.

Vedec, laureát Nobelovej ceny za chémiu Richard E. Smalley zomrel 28. októbra 2005 v americkom Houstone v štáte Texas.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR