Richard Burton sa do dejín kinematografie zapísal ako Marcus Antonius

Pontrhydyfen/Bratislava 9. novembra (TASR) – Britský herec Richard Burton by sa 10. novembra dožil 90 rokov.


"Mám veľmi rád svoju povesť, teda tú skazeného génia z waleskej žumpy, opilca a sukničkára... Je to veľmi príťažlivá podoba," povedal svojho času herec známy búrlivým osobným životom a manželstvom s hollywoodskou divou Elizabeth Taylorovou. Napriek svojim presvedčivým hereckým výkonom nikdy nezískal filmového Oscara, aj keď bol sedemnásobným rekordérom v nomináciách na toto ocenenie.

Richard Burton, vlastným menom Richard Walter Jenkins, sa narodil 10. novembra 1925 v juhowaleskom Pontrhydyfene v Spojenom kráľovstve. Na svet prišiel ako dvanáste z trinástich detí uhliara. Vo veku dvoch rokov stratil matku a otec alkoholik sa o rodinu nedokázal postarať. Výchovy malého Richarda Jenkinsa sa ujala o dvadsať rokov staršia sestra Cecilia s manželom. Pätnásťročný musel opustiť školu a zamestnal sa ako pomocník v galantérii. Vďaka účinkovaniu v centre pre mladých sa vrátil na strednú školu, kde si ho všimol učiteľ a producent BBC Philip Burton, ktorý v ňom objavil umelecké vlohy. Richarda Jenkinsa si neskôr adoptoval, dal mu aj svoje priezvisko a pomohol mu dostať sa na prestížnu britskú Oxfordskú univerzitu.

Už počas štúdií na seba mladý Burton upozornil obdivuhodnými výkonmi v hrách Williama Shakespeara. V divadle debutoval v roku 1945 a jeho prvým filmovým počinom bola dráma The Last Days of Dolwyn (Posledné dni v Dolwyne, 1949). Koncom 50. rokov minulého storočia už patril k uznávaným hercom tzv. novej vlny. Chýr o jeho talente sa dostal až do mekky amerického filmového priemyslu Hollywoodu, kde následne zažiaril vo filme My Cousin Rachel (Moja sesternica Rachel, 1952). Mysteriózna romantická snímka mu vyniesla prvú nomináciu na Oscara (1953). Burtonova atletická postava a vzdorovitý výraz tváre vynikli aj v historických amerických snímkach ako The Robe (Rúcho, 1953), The Desert Rats (Krysy púšte, 1953), Demetrius and the Gladiators (Demetrius a gladiátori, 1954) alebo Alexander the Great (Alexander Veľký, 1956). Po boku celej plejády známych hercov si zahral i v epickom trojhodinovom veľkofilme The Longest Day (Najdlhší deň, 1962) verne približujúcom drsné vylodenie v Normandii (1944) z pohľadu spojencov aj nacistického Nemecka.

Do manželského zväzku vstúpil Richard Burton päťkrát. Jeho prvou ženou a matkou dvoch dcér bola herečka Sybil Williamsová, s ktorou si padli do oka pri nakrúcaní jeho prvého filmu. Počas manželstva so Sybil sa Burtonova rodina presťahovala do švajčiarskeho Céligny v ženevskom kantóne. Dôvodom boli vysoké dane a náklady na bývanie v Spojenom kráľovstve.

Pri nakrúcaní veľkolepého historického filmu Cleopatra (Kleopatra, 1963), v ktorom Burton nezabudnuteľne stvárnil Marca Antonia, sa osudovo zamiloval do predstaviteľky bájnej egyptskej panovníčky, hviezdnej Elizabeth Taylorovej. Keďže lásku mu krásna herečka opätovala, nasledovalo viac ako desaťročné spoločné manželstvo. Rozviedli sa v roku 1974, no o rok neskôr sa na jeden rok znova zosobášili. Ostro sledovaný pár si spoločne zahral i v dráme The V.I.P.s (Vplyvní ľudia, 1963) a veľký úspech dosiahli so snímkou Who's Afraid of Virginia Woolf? (Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, 1966), za ktorý Liz Taylorová získala Oscara a Richard Burton bol na neho nominovaný, obaja za najlepšieho herca v hlavnej úlohe.

Po druhom rozvode s Liz Taylorovou sa Burton oženil štvrtýkrát, jeho manželkou sa v roku 1976 stala Susan Huntová, ktorú spoznal v divadle a kvôli nemu sa rozviedla so známym pretekárom Formuly 1 Jamesom Huntom. Vydržali spolu šesť rokov. V roku 1983 si ako piatu v poradí zobral za manželku Sally Hayovú, mladú asistentku produkcie a rozdelila ich až náhla smrť herca v roku 1984. V roku 1970 britská kráľovná udelila Richardovi Burtonovi titul Commander of the Order of the British Empire (CBE) a zdalo sa, že je na ceste k absolútnym výšinám. Smrťou staršieho brata Ifora v roku 1972, ktorého si slávny herec vážil a rešpektoval, sa však začali stupňovať Burtonove problémy s alkoholom. V poslednom roku života dokončil adaptáciu Orwellovho románu 1984 a rok predtým televízny film Alice in Wonderland (Alica v krajine zázrakov, 1983). Pripravoval sa na hlavnú úlohu v pokračovaní vojnovej snímky The Wild Geese (Divoké husi), ale k tejto práci sa už nedostal.

Nemal ešte ani 59 rokov, keď 5. augusta 1984 vo švajčiarskom Céligny náhle zomrel na krvácanie do mozgu. Silný fajčiar bol od mladého veku aj konzumentom alkoholu a tieto zlozvyky pravdepodobne urýchlili jeho skorý odchod zo sveta.

V histórii kinematografie však ostáva jedným z najvýznamnejších britských hercov povojnovej generácie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR