Rezort vnútra: Úspory a ich vyčíslenie neboli prioritou programu ESO

Bratislava 28. mája (TASR) – Dosiahnuté úspory a ich vyčíslenie neboli prioritou programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa), boli len vedľajším produktom zefektívnenia fungovania štátnej správy. Uviedlo to Ministerstvo vnútra (MV) SR v reakcii na zverejnené zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) pri kontrole implementácie projektu ESO.


NKÚ v správe z kontroly rokov 2013 – 2016 konštatuje, že nebolo možné vyhodnotiť ekonomické prínosy tejto reformy. Rezort vnútra však reagoval, že úspory a ich vyčíslenie neboli prioritou tohto projektu, len vedľajším produktom. "V zákone o štátnom rozpočte boli pre roky  2013 až 2016 schválené rozpočty, v ktorých celkové navrhované úspory dosiahli výšku 1,07 miliardy eur. Takto získané financie boli použité na financovanie iných priorít vlády SR," uviedlo ministerstvo.

Ľubomír Andrassy, generálny riaditeľ kancelárie predsedu NKÚ, zdôraznil, že ak chce MV hovoriť o úsporách vďaka projektu ESO, musí urobiť dôkladnú analýzu toho, čo započítava do nákladov, ktoré boli v minulosti aj v súčasnosti. Rezort trvá na dosiahnutých úsporách v rámci zavedenia opatrení programu ESO napriek tomu, že NKÚ v správe identifikoval riziko nenapĺňania úsporných opatrení.

Ďalším problémom podľa zistení NKÚ je skutočnosť, že nebola vykonaná pasportizácia budov, ktoré malo prevziať MV do svojej správy. Do agendy MV pritom pribudol nehnuteľný majetok za viac ako 2 miliardy eur. Rezort tak podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka prevzal neznáme veci.

"MV SR vykonalo pasportizáciu budov a pozemkov, ktoré prevzalo do svojej správy, po ich delimitácii prostredníctvom krajských centier podpory, v územnej pôsobnosti ktorých sa uvedený nehnuteľný majetok nachádzal," argumentovalo ministerstvo s tým, že v priebehu reformy posudzovalo dané budovy z pohľadu využiteľnosti a zároveň prehodnocovalo a optimalizovalo ich využitie v súvislosti s realizáciou klientskych centier.

MV podľa vyjadrenia spracovalo koncepciu realizácie klientskych centier, s ktorou súvisí následné nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu v správe rezortu vrátane delimitovaného nehnuteľného majetku štátu.

Ministerstvo pri realizácii projektu klientskych centier zvažuje výber vhodnej budovy prioritne v budovách štátu. "V prípade samospráv MV SR pristupuje k uzatvoreniu kúpnych zmlúv (za zvýhodnených podmienok z dôvodu hodného osobitného zreteľa), prípadne k uzatvoreniu zámenných zmlúv," doplnil rezort. V prípade tretích osôb zasa MV uzatvára zámenné zmluvy, na základe ktorých získava do správy nehnuteľný majetok. K uzatvoreniu kúpnych zmlúv pristupuje rezort vtedy, keď prevádzaná nehnuteľnosť spĺňa maximum z požadovaných kritérií na zriadenie klientskeho centra a v danej lokalite neexistuje iná vhodnejšia alternatíva.

NKÚ dospel k záveru, že ESO sa v oblasti služieb poskytovaných občanovi javí ako zásadný krok štátnej správy k zlepšovaniu podmienok občanov v oblasti vybavovania vecí verejných, čo potvrdil aj dotazníkový prieskum na vzorke takmer 5000 respondentov. Takmer 92 % klientov v ňom vyjadrilo spokojnosť pri návšteve klientskych centier.

Úrad však poukázal na to, že rezort vnútra na úvod procesu nevykonal základnú analýzu aktuálneho stavu, NKÚ preto nedokázal zistiť ekonomický prínos tejto reformy. Do agendy MV zároveň pribudol nehnuteľný majetok za viac ako 2 miliardy eur, pričom podľa Mitríka rezort nepoznal rozsah preberaného nehnuteľného majetku ani jeho aktuálny stav.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR