Rezort školstva žiada o zamietnutie protestu prokurátora k akreditáciám

BRATISLAVA 25. augusta (WEBNOVINY) - Ministerstvo školstva nevyhovelo protestu Generálnej prokuratúry a odporúča vláde, aby ho zamietla. Prokuratúra 3. augusta napadla kritériá komplexnej akreditácie vysokých škôl, upozornila na pravdepodobne nezákonný postup ministerstva. Kritizuje hlavne retroaktivitu akreditačných kritérií, ktoré boli účinné od januára 2008, no pritom sa podľa nich hodnotí výkon vysokej školy v rokoch 2002 až 2007. Podľa zákona mali byť kritériá školám známe šesť rokov predtým.


V súvislosti s retroaktivitou argumentuje rezort na čele s Jánom Mikolajom prechodnými ustanoveniami, ktoré sú účinné od 1. septembra 2007. Zákon nariaďuje začlenenie vysokých škôl do 1. septembra 2009 podľa kritérií platných menej ako dva roky. "Tým nemohli byť kritériá vopred dané a sám zákonodarca umožnil, že s kritériami sa vysoké školy mohli oboznámiť neskôr ako je hodnotené obdobie," tvrdí ministerstvo. Vysoké školy vraj boli s dĺžkou šesťročného hodnoteného obdobia oboznámené aj pred vydaním napádaného rozhodnutia. "Hodnotia sa len vysoké školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom majú predložiť podklady na komplexnú akreditáciu,“ cituje ministerstvo zákon. Dĺžka hodnoteného obdobia v kritériách zohľadňuje tú časť zákona, podľa ktorého sa komplexná akreditácia činností vysokej školy uskutočňuje v šesťročných intervaloch.

Akreditačná komisia je poradným orgánom vlády SR a nemá rozhodovaciu právomoc. Vydáva len odporúčanie hodnotenia. Ak vysokej škole v súčasnosti hrozí strata postavenia, dostane ešte rok na nápravu a splnenie potrebných kritérií. "Akreditačná komisia pri overení výsledku prijatých opatrení nebude posudzovať spĺňanie kritérií počas šiestich rokov (vrátane uvedenej ročnej lehoty), ale len účinnosť prijatých opatrení na plnenie kritérií počas uvedenej ročnej lehoty," ohradzuje sa ministerstvo. Pred plynutím tejto ročnej lehoty je tak podľa neho vysoká škola v plnom rozsahu oboznámená s kritériami.

Prokuratúra namietala aj voči rozdeleniu vysokých škôl do troch kategórií na univerzity, vysoké školy bez začlenenia a odborné vysoké školy, pretože platná legislatíva umožňuje len delenie na univerzitné a odborné vysoké školy. Podľa vysokoškolského zákona môžu byť školy začlenené ako univerzitné alebo ako odborné vysoké školy. Práve formuláciou "môžu byť" operuje ministerstvo. Podľa neho tieto slová predpokladajú, že vysokoškolská ustanovizeň nemusí byť začlenená. Ministerstvo argumentuje paragrafom dva a odsekom 14 až 16, kde zákon zakotvuje tri typy vysokoškolských ustanovizní - okrem univerzitných a odborných vysokých škôl spomína aj "vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy".

V správe pre vládu rezort pripomína, že vysokým školám bez začlenenia priznáva zákon väčší rozsah právomocí ako odborným vysokým školám. Nezačlenené školy môžu poskytovať aj študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň a vykonávať najmä základný výskum, na rozdiel od odborných vysokých škôl, ktoré môžu poskytovať len študijné programy prvého stupňa a vykonávať aplikovaný výskum.

Na základe výsledkov komplexnej akreditácie môže podľa ministerstva školstva nastať aj taká situácia, že hodnotená vysoká škola nesplní kritériá, ktoré sú nevyhnuté na zaradenie do niektorej z troch spomínaných kategórií. V tom prípade možno uvažovať o zrušení, zlúčení, či splynutí jednej školy s inou vysokou školou. Ak by ministerstvo schválilo len kritériá pre zaradenie do dvoch skupín ako uvádza protest prokurátora, zostala by vraj skupina vysokých škôl, ktoré by sa nedali posúdiť a začleniť. Mikolajov rezort tvrdí, že by sa v jednej skupine ocitli školy s oprávnením poskytovať dvojstupňové vzdelávanie, ale aj školy súce na zrušenie, zlúčenie alebo splynutie s inou školou.

SITA