Rezort práce pripraví odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy

Bratislava 5. októbra (TASR) - Zvyšovanie príplatkov za nočnú a víkendovú prácu, ako aj počas sviatkov by sa malo odpojiť od minimálnej mzdy. Takúto úlohu dostal od vlády minister práce Ján Richter (Smer-SD). Po tejto úprave volajú aj zamestnávatelia.


Zmeny by sa mali uskutočniť prostredníctvom novely zákona o minimálnej mzde, ktorú pripravili poslanci Smeru-SD a ktorá je aktuálne v parlamente v druhom čítaní. Primárne ňou navrhujú zachovať sociálny dialóg, ale ustanoviť vzorec, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala. "Celý zmysel by mal byť v tom, že zvyšovanie príplatkov za nočné, sviatky, soboty a nedele sa nebude odvíjať od valorizácie minimálnej mzdy, ale od valorizácie priemernej mzdy. To znamená, že to bude napojené na priemernú mzdu v národnom hospodárstve s tým, že zachováme, čo sa týka finančného objemu, terajší stav," priblížil Richter.

Šéf rezortu práce vyčíslil, že v budúcom roku by mal byť rast priemernej mzdy na úrovni 5 % až 7 %. "Adekvátne by to potom malo byť zohľadnené pri zvyšovaní príplatkov. Je to požiadavka zamestnávateľov a ja ju akceptujem a myslím si, že ani odborári s tým nemajú problém," doplnil Richter.

Zamestnávatelia odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy podporujú najmä preto, lebo im rastú mzdové náklady. "Vítame odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy, pretože to firmám enormne zvyšovalo náklady," podotkla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová Špániková. Asociácia upozorňuje na to, že Slovensko je jediná krajina v Európskej únii (EÚ) s kumuláciou naviazanosti minimálnej mzdy na všetky stupne náročnosti, respektíve tarifné stupne a príplatky v enormnej výške. "Sme presvedčení o tom, že minimálna mzda je téma, ktorá by nemala byť politická, ale mala by vychádzať z reálnych ekonomických, ako aj sociálnych ukazovateľov, pričom jej neodôvodnené a ničím nepodložené razantné zvyšovanie v kombinácii s príplatkami na minimálnu mzdu naviazanými môže mať naozaj veľmi negatívny vplyv," doplnila Filová Špániková.

Odpojenie minimálnej mzdy od príplatkov je potrebné aj podľa Asociácie priemyselných zväzov (APZ). O návrhu ministra práce je pripravená rokovať. "Príplatky za prácu by mali byť vopred zadefinované fixnou sumou. Nemali by byť naviazané ani na minimálnu, a ani na priemernú mzdu," doplnila hovorkyňa APZ Silvia Šeptáková. Problémom priemernej mzdy podľa APZ je to, že sa vypočítava z údajov spred dvoch rokov. "Pri otázke mzdových výdavkov však musíme pracovať s tým, čo nás v ekonomike čaká. Napojenie príplatkov na priemernú mzdu by bolo v poriadku vtedy, ak by sa pri jej výpočte pracovalo s ekonomickými vyhliadkami. Aktuálne obdobie je ukážkovým príkladom toho, prečo by to tak malo byť," dodala Šeptáková.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) má už informácie o úprave produkcie firiem v dôsledku enormne vysokých príplatkov a rastu minimálnej mzdy. Tiež súhlasí s jej odpojením od príplatkov. "Sme pripravení diskutovať o tom, na akú veličinu príplatky naviazať. V uplynulých štyroch rokoch stúpla minimálna mzda o 37 %, čo je výrazne viac než rast produktivity práce. Z tohto nárastu však štát zamestnancom významnú časť berie. Preto ako riešenie ponúkame zavedenie 100 % daňovej odpočítateľnej položky na minimálnu mzdu. Tá môže zvýšiť príjem zamestnancov a zabezpečiť tak omnoho vyšší čistý príjem, než umožňuje bežný rast minimálnej mzdy," uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták.

Podľa RÚZ je potrebné odpolitizovať minimálnu mzdu a vytvoriť mechanizmus jej zvyšovania. "Kritériami na úpravu minimálnej mzdy by mali byť vývoj spotrebiteľských cien, stav a očakávaný vývoj zamestnanosti, vývoj priemerných mesačných miezd v hospodárstve a vývoj produktivity práce," dodal Hošták.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR