Rezort práce chce hovoriť o smernici o vysielaní pracovníkov

Bratislava 4. augusta (TASR) - Európska komisia (EK) pokračuje v boji za lepšie mzdové podmienky pre vysielaných pracovníkov do zahraničia. Viaceré krajiny však mali k revízii smernice, ktorou sa má zaviesť rovnaký spôsob odmeňovania pracovníkov, výhrady. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) chce o navrhovaných pravidlách diskutovať počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie (EÚ).


"Minister ako zástupca predsedajúcej krajiny bude viesť rokovanie aj o tejto smernici. Predsednícka krajina sa vždy snaží o konštruktívny prístup bez ohľadu na vlastné národne postoje. Slovensko je jednou z 11 členských krajín, ktoré návrh pripomienkovalo a vystavilo tzv. žltú kartu," uviedol pre TASR tlačový odbor rezortu práce.

Hlavným cieľom Bruselu je zaviesť zásadu, aby sa na rovnakom pracovnom mieste uplatňoval rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu. "Týmto sa zavádza princíp, podľa ktorého sa majú na vyslaných pracovníkov vzťahovať tie isté pravidlá týkajúce sa odmeny za vykonanú prácu ako na domácich pracovníkov, ak sú stanovené v právnych alebo správnych predpisoch alebo vo všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmluvách," vysvetlil tlačový odbor rezortu práce.

Zámery komisie upraviť smernicu by sa mohli dotknúť viacerých firiem, ktoré posielajú pracovníkov do zahraničia. Ide napríklad o stavbárov, autodopravcov, či firmy podnikajúce v spracovateľskom priemysle. Okrem rovnakej mzdy ako majú domáci zamestnanci, by mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby, odmien, a to nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. Nové pravidlá sú zamerané aj na odmeňovanie v rámci subdodávateľských reťazcov, či na ochranu dlhodobo vysielaných zamestnancov. Komisia napríklad navrhuje, aby boli pravidlá stanovené vo všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmluvách povinné v prípade vyslaných pracovníkov vo všetkých odvetviach hospodárstva.

Podľa údajov EK v období od roku 2010 do roku 2014 sa miera vysielania pracovníkov zvýšila o takmer 45 %. V roku 2014 bolo do iných členských štátov vyslaných 1,9 milióna pracovníkov. "Zamestnávatelia z iných členských krajín vyslali v roku 2014 na Slovensko celkovo 7634 pracovníkov. Slovensko je v tomto smere krajinou, ktorá podstatne viac pracovníkov vysiela ako ich prijíma. V počte prijatých pracovníkov je Slovensko na 18. mieste v rámci EÚ. Naopak, v počte vyslaných pracovníkov je na 7. mieste," vyčíslila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku. Slovenské firmy v roku 2014 vyslali do zahraničia 89.494 pracovníkov. "Počet vyslaných pracovníkov kontinuálne stúpa už od roku 2011," uviedla Ludviková.

Najčastejšie pritom slovenské firmy vysielajú svojich zamestnancov do Nemecka, Rakúska, ale aj Českej republiky. Významnejší podiel pracovníkov smeruje i do Francúzska, Belgicka a Holandska. "Naopak, na dočasný výkon práce na Slovensku sú vysielaní najmä pracovníci z Rumunska, nasleduje Česká republika, Nemecko a Maďarsko. Smerujú predovšetkým do sektorov stavebníctva, priemyslu, služieb, ako aj do školstva a zdravotníctva," dodala Ludviková.

Komisia sa rozhodla upraviť smernicu najmä preto, že v mzdách medzi domácimi a pracovne vyslanými zamestnancami sú rozdiely. Hoci podľa EK vysielajúce spoločnosti musia dodržať požiadavku na minimálne mzdové tarify hostiteľského štátu, veľké mzdové rozdiely sú v krajinách s relatívne vysokými úrovňami miezd. V niektorých odvetviach a štátoch vyslaní zamestnanci zarábajú až o 50 % menej než miestni pracovníci.

So smernicou však majú viaceré štáty problém. "Odôvodnené stanoviská zaslalo vrátane Slovenska 11 členských krajín únie, v ktorých uviedlo, že návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity, tým sa spustil proces žltej karty," priblížila Ludviková. Štáty mali napríklad obavy, že smernica obmedzí voľný pohyb služieb, čo odstráni konkurenčnú výhodu krajín s nižšími mzdami.

Európska komisárka pre zamestnanosť Marianne Thyssennová však vyhlásila, že plán je v plnom súlade so zásadou subsidiarity a preto s ním EK naďalej počíta. "Vysielanie pracovníkov je už vo svojej podstate cezhraničnou záležitosťou," povedala s tým, že komisia je naďalej pevne odhodlaná podporovať voľný pohyb osôb na základe pravidiel, ktoré sú jasné, spravodlivé pre všetkých a presadzujú sa v praxi.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR