|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Bratislava 19. decembra (TASR) - V oblasti kultúry chýbajú jasne pomenované ciele a merateľné ukazovatele výsledkov. Vyplýva to z priebežnej správy prvej revízie výdavkov na kultúru, ktorú pripravil Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR.Autori správy spresnili, že na kultúru išlo z verejných zdrojov v rokoch 2011-17 približne 0,76 percenta HDP (1,83 percenta verejných výdavkov), v roku 2017 to bolo približne 591 miliónov eur. "Je to mierne nad priemerom krajín EÚ (0,73 percenta HDP), ale výrazne menej, ako je priemer V4 (1,05 percenta HDP),“ upozornili. Ústredná správa sa na financovaní kultúry podieľa 60 percentami, výdavky samospráv tvoria 40 percent. Najviac peňazí smeruje do oblastí kultúrneho dedičstva (79,1 milióna eur), do podpory umenia (66,3 milióna eur) a do nástrojov dotačnej podpory (53 miliónov eur). Ďalšie prostriedky smerujú do cirkevnej politiky (45,9 milióna eur), do audiovizuálnej a mediálnej politiky (43,3 milióna eur).
V správe takisto konštatujú, že slovenské inštitúcie zaostávajú aj v budovaní záujmu verejnosti o kultúru, nedostatky majú napríklad v oblasti propagácie kultúry medzi obyvateľmi. I preto Slováci navštevujú menej kultúrnych podujatí, čo potvrdzujú aj európske prieskumy. "Kým na Slovensku navštívilo aspoň raz kino, divadlo, múzeum či koncert 59,4 percenta obyvateľov nad 16 rokov, v Českej republike to bolo 70,2 percenta obyvateľov. Priemer EÚ je 63,7 percenta," uviedli v správe.
Dôležitým zistením revízie je prvý odhad modernizačného dlhu v kultúre. Štvrtina nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je v dezolátnom a narušenom stave, obnova by podľa revízie vyžadovala 1,8 až 5,5 miliardy eur. Otázny je aj stav zbierkových predmetov a akvizičná činnosť knižníc, múzeí a galérií, ktorá sa javí ako nedostatočná," vyplýva zo správy.
Revízia poukazuje aj na ďalšie oblasti, v ktorých má Slovensko slabé výsledky. Napriek veľkému počtu knižníc je podiel registrovaných čitateľov polovičný oproti krajinám EÚ (SR 8,3 percenta populácie, EÚ 17,8 percenta). Slovenské divadlá, hudobné a tanečné súbory dosahujú oproti českým nižšiu návštevnosť a nižší podiel vlastných príjmov. Výzvami v kultúre je aj nedostatočné využívanie viaczdrojového financovania, nastavenie procesu výberu riadiacich pracovníkov a krátkodobé rozpočtovanie, ktoré komplikuje strategické plánovanie.
Návrhy na zlepšenia predstaví záverečná správa s termínom zverejnenia v marci 2020.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR