|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. augusta 2010
Rezort financií očakáva deficit vo výške 7,8 % HDP
Naplánovaný deficit verejnej správy vo výške 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) sa vláde tento rok nepodarí dodržať. Rezort financií už ...
Zdieľať
Ivan Mikloš
Ilustračné foto SITA/Michal Burza BRATISLAVA 31. augusta (WEBNOVINY) - Naplánovaný deficit verejnej správy vo výške 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) sa vláde tento rok nepodarí dodržať. Rezort financií už totiž v súčasnosti odhaduje tohtoročný deficit verejných financií vo výške 7,8 % HDP. V porovnaní so schváleným rozpočtom by sa tak deficit zvýšil nominálne o 1,4 mld. eur. Časť prekročenia deficitu je pritom podľa ministerstva financií spôsobená objektívne, a to ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Ako však rezort dodáva v správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a v predikcii vývoja do konca roka, významná časť nenaplnenia rozpočtu je spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010.
Medzi najdôležitejšie dôvody prekročenia naplánovaného deficitu patrí podľa ministerstva financií nereálny predpoklad o vyrovnanom hospodárení samosprávy pri zostavovaní rozpočtu vzhľadom na vysoký výpadok príjmov a volebný rok v obciach, čo spôsobí nárast deficitu o 404 mil. eur. Ďalším faktorom má byť čerpanie zdrojov štátneho rozpočtu prenesených z roku 2009. "Ich predpokladané vyššie čerpanie nebolo pri zostavovaní rozpočtu zohľadnené, pričom sa s využitím niektorých zdrojov explicitne počítalo. Odhaduje sa, že tento faktor prispeje k zvýšeniu deficitu približne vo výške 394 mil. eur," dopĺňa ministerstvo v správe, ktorou by sa mala zaoberať vláda.
Aktuálny predpoklad podľa rezortu financií taktiež zohľadňuje aj riziko krytia straty železničných spoločností nad rámec pôžičiek poskytnutých v roku 2009, v celkovej sume 235,9 mil. eur, pričom rozpočtovo nekrytá strata sa pohybuje na úrovni 256 mil. eur. Rovnako ministerstvo uvádza ako dôvod navýšenia deficitu rozpočtované príjmy napríklad z predaja emisií CO2 a zo zavedenia príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení, ktoré sa nezrealizovali z dôvodu nečinnosti vlády.
Rovnako rezort pod vedením Ivana Mikloša ako dôvod zvýšenia deficitu uvádza napríklad výdavky na zvýšenie rodičovského príspevku či neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré neboli rozpočtovo kryté. "Ich celkový vplyv na nárast deficitu predstavuje približne 163,6 mil. eur," konštatuje ministerstvo financií. Pod nárast deficitu sa pritom podpíšu aj tohtoročné povodne. "Povodne z mája a júna tohto roku si vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. eur," očakáva rezort financií.
Výrazne horšie ako sa pôvodne predpokladalo skončilo hospodárenie vlády aj v minulom roku. Deficit verejných financií dosiahol podľa predbežne potvrdených údajov v minulom roku 6,8 % hrubého domáceho produktu. Bývalá vláda Roberta Fica počítala v tomto roku s konsolidáciou verejných financií a znížením deficitu na 5,5 % výkonu ekonomiky. Krátko pred júnovými voľbami vzhľadom na prepad daňových príjmov však samotný bývalý minister financií Ján Počiatek priznal, že deficit sa môže vyšplhať až k 7 % HDP.
SITA
Medzi najdôležitejšie dôvody prekročenia naplánovaného deficitu patrí podľa ministerstva financií nereálny predpoklad o vyrovnanom hospodárení samosprávy pri zostavovaní rozpočtu vzhľadom na vysoký výpadok príjmov a volebný rok v obciach, čo spôsobí nárast deficitu o 404 mil. eur. Ďalším faktorom má byť čerpanie zdrojov štátneho rozpočtu prenesených z roku 2009. "Ich predpokladané vyššie čerpanie nebolo pri zostavovaní rozpočtu zohľadnené, pričom sa s využitím niektorých zdrojov explicitne počítalo. Odhaduje sa, že tento faktor prispeje k zvýšeniu deficitu približne vo výške 394 mil. eur," dopĺňa ministerstvo v správe, ktorou by sa mala zaoberať vláda.
Aktuálny predpoklad podľa rezortu financií taktiež zohľadňuje aj riziko krytia straty železničných spoločností nad rámec pôžičiek poskytnutých v roku 2009, v celkovej sume 235,9 mil. eur, pričom rozpočtovo nekrytá strata sa pohybuje na úrovni 256 mil. eur. Rovnako ministerstvo uvádza ako dôvod navýšenia deficitu rozpočtované príjmy napríklad z predaja emisií CO2 a zo zavedenia príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení, ktoré sa nezrealizovali z dôvodu nečinnosti vlády.
Rovnako rezort pod vedením Ivana Mikloša ako dôvod zvýšenia deficitu uvádza napríklad výdavky na zvýšenie rodičovského príspevku či neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré neboli rozpočtovo kryté. "Ich celkový vplyv na nárast deficitu predstavuje približne 163,6 mil. eur," konštatuje ministerstvo financií. Pod nárast deficitu sa pritom podpíšu aj tohtoročné povodne. "Povodne z mája a júna tohto roku si vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. eur," očakáva rezort financií.
Výrazne horšie ako sa pôvodne predpokladalo skončilo hospodárenie vlády aj v minulom roku. Deficit verejných financií dosiahol podľa predbežne potvrdených údajov v minulom roku 6,8 % hrubého domáceho produktu. Bývalá vláda Roberta Fica počítala v tomto roku s konsolidáciou verejných financií a znížením deficitu na 5,5 % výkonu ekonomiky. Krátko pred júnovými voľbami vzhľadom na prepad daňových príjmov však samotný bývalý minister financií Ján Počiatek priznal, že deficit sa môže vyšplhať až k 7 % HDP.
SITA