Rezort dopravy: Základom pre rozvoj SR je rozvoj miest a ich území

Bratislava 25. augusta (TASR) - Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2030 vychádza z predpokladu, že základom pre úspešný rozvoj regiónov a celého Slovenska je rozvoj miest a ich funkčných území. Uvádza sa to v informatívnom materiáli o pokroku pri uplatňovaní cieľov Novej urbánnej agendy z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) v SR, ktorý bol zaradený na rokovanie vládneho kabinetu (21. 8.). Materiál mapuje napredovanie Slovenska v rôznych oblastiach.


„Tento rozvoj sa zakladá na rozložení sídiel v krajine, ktoré je pomerne rovnomerné a vytvára mozaiku území, v jadre ktorých sú mestá. V týchto územiach prebiehajú interakcie najmä na báze dochádzky obyvateľov, či už za prácou, verejnými alebo komerčnými službami,“ uvádza sa v materiáli.

Podľa zákona o obecnom zriadení je na Slovensku 140 obcí so štatútom mesta. To je z celkového počtu 2890 obcí menej ako 5 %, ale na základe údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 žilo v mestách viac ako 54 % obyvateľov. Tento stav však nekorešponduje s definíciou mesta, ktorú v roku 2011 prijala Európska komisia a OECD. „Podľa tejto sa za mestá považujú aglomerácie, ktorých urbanizované jadrá majú minimálne 50.000 obyvateľov a spĺňajú aj ďalšie parametre. V podmienkach SR by striktné akceptovanie definície znamenalo, že na Slovensku je iba 10 miest," konštatuje materiál s tým, takéto vymedzenie však nie je úplne relevantné aj preto, že časť vidieckych komunít sa mení na urbánne.

Príprave koncepcie mestského rozvoja predchádzal prieskum potrieb z pohľadu samosprávy. Na prvom mieste boli cestné komunikácie na vlastnom území a kapitálové výdavky do vybavenosti, pričom tieto potreby v čase vzrástli. Je možné konštatovať, že v týchto oblastiach prevažná väčšina samospráv zápasí s vysokým modernizačným dlhom, ktorý v súčasnosti vo väčšine prípadov presiahol ich vlastné finančné kapacity, konštatuje materiál.

Ďalej uvádza, že víziou rozvoja krajiny je, aby "mestá na Slovensku boli spravované tak, aby prostredníctvom dostatočne pestrej ponuky pracovných príležitostí, adekvátneho bývania a služieb s dôrazom na kvalitu životného prostredia, zahŕňajúcu aj kvalitné urbanistické a architektonické riešenia, poskytovali zdravé sídelné prostredie pre kvalitný život“. Vízia v druhej časti žiada zvyšovať produktivitu s ohľadom na zhodnocovanie zdrojov, s ktorými mestá nakladajú tak, aby ich "efektívne využívali a zveľaďovali a tým vytvárali pridanú hodnotu". V súvislosti s celkovým rozvojom štátu, vysokou mobilitou obyvateľov, ubúdaním verejných finančných zdrojov za súčasného zvyšovania nárokov na kvalitu verejných služieb je jednou z výziev schopnosť spájať kapacity samospráv v rámci širších území.

Koncepciu mestského rozvoja SR do roku 2030 schválila vláda v roku 2018. Dokument Nová urbánna agenda bol prijatý na konferencii Habitat III v roku 2016. Dokument formuluje princípy a ciele udržateľného urbánneho rozvoja na najbližších 20 rokov. V čase prípravy a prijatia agendy bola pripravovaná Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2030, ktorá je rámcovým celoštátnym dokumentom nadväzujúcim na ciele a princípy prijaté v agende.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR