|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. augusta 2012
Rezort dopravy bojuje o peniaze z Bruselu, chce lepšie cesty
Ministerstvo dopravy tvrdí, že robí všetko pre to, aby Európska komisia uznala projekty modernizácie ciest I. triedy z čias predošlého ministra Jána Figeľa ako oprávnené výdavky a bolo by ich ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. augusta (WEBNOVINY) - Ministerstvo dopravy tvrdí, že robí všetko pre to, aby Európska komisia uznala projekty modernizácie ciest I. triedy z čias predošlého ministra Jána Figeľa ako oprávnené výdavky a bolo by ich možné financovať prostredníctvom eurofondov.
"Ak sa nám nepodarí zahasiť problémy, ktoré narobilo bývalé vedenie ministerstva svojou ignoranciou požiadaviek Bruselu, zbytočný výdavok 66 mil. eur zo štátneho rozpočtu bude len ďalšou smutnou vizitkou pána Figeľa," uviedol v piatok pre agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa.
Prípravu projektov eliminácie bezpečnostných rizík na cestách I. triedy v rámci Operačného programu Doprava (OPD) ministerstvo dopravy nekomunikovalo s Európskou komisiou a jej poradným technickým orgánom Jaspers. Súčasné vedenie rezortu to označilo za hrubú chybu bývalého vedenia ministerstva a snaží sa ju napraviť.
"Uvedomujeme si riziko, že Európska komisia odmietne tieto projekty preplatiť a bude nutné ich platiť zo štátneho rozpočtu. Každopádne robíme všetko preto, aby sme vyrokovali ich financovanie z eurofondov. Pre neisté financovanie sa realizujú len projekty v Nitrianskom, Trnavskom, Košickom a Prešovskom kraji v súhrnnej hodnote 66 mil. eur, ktoré boli vysúťažené a začaté ešte v čase ministrovania Figeľa," uviedol Kóňa.
Čakajú na súhlasné stanovisko
Podobné projekty v ďalších regiónoch boli pozastavené dovtedy, kým ministerstvo nezíska súhlasné stanovisko z Európskej komisie k oprávnenosti výdavkov.
Prvýkrát vzniesla Európska komisia otázky k projektu modernizácie ciest I. triedy v decembri minulého roka. Bývalé vedenie ministerstva poslalo v marci tohto roka odpoveď do Bruselu.
Vysvetľovalo v nej vnútornú realokáciu 200 mil. eur v OPD z výstavby rýchlostných ciest na modernizáciou ciest I. triedy a sčasti aj na projekty eliminácie bezpečnostných rizík na cestách tejto kategórie.
"Toto vysvetlenie komisii nestačilo a vyžiadala si ďalšie doplňujúce informácie o projektoch, ktoré jej ministerstvo dopravy zaslalo listom začiatkom júla. Odpoveď z Bruselu očakávame začiatkom septembra," dodal Kóňa.
Televízia TA3 v piatok informovala, že Európska komisia nemusí Slovensku preplatiť peniaze použité na cesty I. triedy.
Ak komisia rozhodne o neoprávnenom použití peňazí, podľa televízie hrozí, že 200 mil. eur bude musieť Slovensko zaplatiť zo štátneho rozpočtu.
Projekty by stopnúť nemali
Bývalý minister dopravy tvrdí, že komisia projekty nemá prečo stopnúť. Podobné rekonštrukcie totiž v minulosti prešli bez problémov.
Zároveň obviňuje súčasné vedenie ministerstva, ktoré vraj mohlo projekty úmyselne zmariť.
"Ak by Slovensko nevyužilo túto pomoc a dokonca muselo vracať nejaké prostriedky, považujem to za zlyhanie tých, ktorí sú kompetentní alebo zodpovední," povedal Ján Figeľ.
Ministerstvo dopravy vedie s Európskou komisiou diskusiu o tom, že Brusel z eurofondov neprepláca takzvanú cyklickú obnovu ciest, čiže údržbu.
Peniaze v prioritnej osi 5 sú určené na výstavbu a modernizáciu ciest I. triedy. Hlavným cieľom spomínaných projektov je podľa rezortu navrhnúť vzorové parametre rýchlych opatrení vedúcich k maximálnemu zvýšeniu bezpečnosti.
"Pod pojmom rýchle opatrenia máme na mysli univerzálne opatrenia zvyšujúce pasívnu bezpečnosť účastníkov cestnej premávky bez nutnosti dlhodobého procesu výkupu pozemkov a týmto nutne neodkladať zachraňovanie ľudských životov. Intenzívne komunikujeme s Európskou komisiou a osobnou i elektronickou komunikáciou vysvetľujeme jednotlivé položky projektu a ich dopad," ubezpečuje ministerstvo.
Tvrdí, že detailne obhajuje navrhnuté bezpečnostné opatrenia, ich dopad na zlepšenie kvality a bezpečnosti a spôsob monitorovania týchto úsekov po zavedení bezpečnostných parametrov.
Riziká má eliminovať zásobník
Pre elimináciu bezpečnostných rizík na cestách I. triedy, podobne ako pre iné časti OPD, existuje zásobník projektov.
Ministerstvo podľa neho postupuje pri výbere jednotlivých úsekov. "Dôležitým kritériom na výber projektov je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky po realizácii projektu a tiež stav prípravy - pripravená projektová dokumentácia, vykúpené pozemky," dodal Kóňa.
V súčasnosti sa realizujú alebo realizovali projekty na modernizáciu a stavbu, napríklad ciest Poprad - Kežmarok (už ukončená), severný obchvat Trnavy (ukončený), mestský obchvat Čadce, cestný most v Trenčíne, mimoúrovňová križovatka vo Zvolene, pruh pre pomalé vozidlá pri Dolnom Kubíne, mestský obchvat v Prešove či práce na ceste Mníšek nad Popradom - štátna hranica s Poľskom.
V tomto programovom období je plánované tretia etapa stavby obchvatu Galanty, ako aj sanácia cesty Veľký Krtíš - Pôtor či rekonštrukcia a riešenie bezpečnosti cesty Sedliská - Holčíkovce na Zemplíne a tiež práce na ďalších cestách.
"Ak sa nám nepodarí zahasiť problémy, ktoré narobilo bývalé vedenie ministerstva svojou ignoranciou požiadaviek Bruselu, zbytočný výdavok 66 mil. eur zo štátneho rozpočtu bude len ďalšou smutnou vizitkou pána Figeľa," uviedol v piatok pre agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa.
Prípravu projektov eliminácie bezpečnostných rizík na cestách I. triedy v rámci Operačného programu Doprava (OPD) ministerstvo dopravy nekomunikovalo s Európskou komisiou a jej poradným technickým orgánom Jaspers. Súčasné vedenie rezortu to označilo za hrubú chybu bývalého vedenia ministerstva a snaží sa ju napraviť.
"Uvedomujeme si riziko, že Európska komisia odmietne tieto projekty preplatiť a bude nutné ich platiť zo štátneho rozpočtu. Každopádne robíme všetko preto, aby sme vyrokovali ich financovanie z eurofondov. Pre neisté financovanie sa realizujú len projekty v Nitrianskom, Trnavskom, Košickom a Prešovskom kraji v súhrnnej hodnote 66 mil. eur, ktoré boli vysúťažené a začaté ešte v čase ministrovania Figeľa," uviedol Kóňa.
Čakajú na súhlasné stanovisko
Podobné projekty v ďalších regiónoch boli pozastavené dovtedy, kým ministerstvo nezíska súhlasné stanovisko z Európskej komisie k oprávnenosti výdavkov.
Prvýkrát vzniesla Európska komisia otázky k projektu modernizácie ciest I. triedy v decembri minulého roka. Bývalé vedenie ministerstva poslalo v marci tohto roka odpoveď do Bruselu.
Vysvetľovalo v nej vnútornú realokáciu 200 mil. eur v OPD z výstavby rýchlostných ciest na modernizáciou ciest I. triedy a sčasti aj na projekty eliminácie bezpečnostných rizík na cestách tejto kategórie.
"Toto vysvetlenie komisii nestačilo a vyžiadala si ďalšie doplňujúce informácie o projektoch, ktoré jej ministerstvo dopravy zaslalo listom začiatkom júla. Odpoveď z Bruselu očakávame začiatkom septembra," dodal Kóňa.
Televízia TA3 v piatok informovala, že Európska komisia nemusí Slovensku preplatiť peniaze použité na cesty I. triedy.
Ak komisia rozhodne o neoprávnenom použití peňazí, podľa televízie hrozí, že 200 mil. eur bude musieť Slovensko zaplatiť zo štátneho rozpočtu.
Projekty by stopnúť nemali
Bývalý minister dopravy tvrdí, že komisia projekty nemá prečo stopnúť. Podobné rekonštrukcie totiž v minulosti prešli bez problémov.
Zároveň obviňuje súčasné vedenie ministerstva, ktoré vraj mohlo projekty úmyselne zmariť.
"Ak by Slovensko nevyužilo túto pomoc a dokonca muselo vracať nejaké prostriedky, považujem to za zlyhanie tých, ktorí sú kompetentní alebo zodpovední," povedal Ján Figeľ.
Ministerstvo dopravy vedie s Európskou komisiou diskusiu o tom, že Brusel z eurofondov neprepláca takzvanú cyklickú obnovu ciest, čiže údržbu.
Peniaze v prioritnej osi 5 sú určené na výstavbu a modernizáciu ciest I. triedy. Hlavným cieľom spomínaných projektov je podľa rezortu navrhnúť vzorové parametre rýchlych opatrení vedúcich k maximálnemu zvýšeniu bezpečnosti.
"Pod pojmom rýchle opatrenia máme na mysli univerzálne opatrenia zvyšujúce pasívnu bezpečnosť účastníkov cestnej premávky bez nutnosti dlhodobého procesu výkupu pozemkov a týmto nutne neodkladať zachraňovanie ľudských životov. Intenzívne komunikujeme s Európskou komisiou a osobnou i elektronickou komunikáciou vysvetľujeme jednotlivé položky projektu a ich dopad," ubezpečuje ministerstvo.
Tvrdí, že detailne obhajuje navrhnuté bezpečnostné opatrenia, ich dopad na zlepšenie kvality a bezpečnosti a spôsob monitorovania týchto úsekov po zavedení bezpečnostných parametrov.
Riziká má eliminovať zásobník
Pre elimináciu bezpečnostných rizík na cestách I. triedy, podobne ako pre iné časti OPD, existuje zásobník projektov.
Ministerstvo podľa neho postupuje pri výbere jednotlivých úsekov. "Dôležitým kritériom na výber projektov je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky po realizácii projektu a tiež stav prípravy - pripravená projektová dokumentácia, vykúpené pozemky," dodal Kóňa.
V súčasnosti sa realizujú alebo realizovali projekty na modernizáciu a stavbu, napríklad ciest Poprad - Kežmarok (už ukončená), severný obchvat Trnavy (ukončený), mestský obchvat Čadce, cestný most v Trenčíne, mimoúrovňová križovatka vo Zvolene, pruh pre pomalé vozidlá pri Dolnom Kubíne, mestský obchvat v Prešove či práce na ceste Mníšek nad Popradom - štátna hranica s Poľskom.
V tomto programovom období je plánované tretia etapa stavby obchvatu Galanty, ako aj sanácia cesty Veľký Krtíš - Pôtor či rekonštrukcia a riešenie bezpečnosti cesty Sedliská - Holčíkovce na Zemplíne a tiež práce na ďalších cestách.