Rezník si myslí, že verejnoprávne média zaniknú

Tagy: Jaroslav Rezník verejnoprávne média

Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Jaroslav Rezník.

Ilustračné foto SITA/Nina Bednáriková
BRATISLAVA 8. júla (WEBNOVINY) - Zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, teda vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci, myslí si generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Jaroslav Rezník. Reagoval tak na zverejnené Programové tézy koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most - Híd. V časti venovanej ministerstvu kultúry sa okrem iného hovorí aj o pláne novej vládnej koalície zrušiť koncesionárske poplatky. Namiesto nich chce nový kabinet verejnoprávne médiá, medzi ktoré podľa zákona patrí popri Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase aj TASR, financovať na základe fixného, zákonom garantovaného percenta z výdavkov štátneho rozpočtu. "Uskutočníme transformáciu médií verejnej služby tak, aby sa stali verejnoprávnymi a slúžili občanom. Odštátnime Tlačovú agentúru SR a zrušíme Radu TASR," píše sa ďalej v programových tézach.

"Akokoľvek dobre mienená snaha o zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie pevným percentom z HDP bude viesť najprv k rozkolísaniu existujúceho systému financovania verejnoprávnych médií a následne k jeho kolapsu, z čoho vyplynie automatický postupný zánik verejnoprávnych médií," uviedol ďalej pre SITA Jaroslav Rezník. Šéf TASR tvrdí, že od roku 1993 sa len dvakrát naplnili príjmy štátneho rozpočtu tak, ako boli vopred naplánované a schválené. Vláda potom musela viazať výdavky v danom roku, čo sa spravidla deje v posledných troch mesiacoch roka. V tejto situácii podľa Rezníka, "nijaký manažment v nijakej firme nedokáže v priebehu posledného štvrťroka kalendárneho roka vykryť výpadok 7 až 12 percent príjmov mesačne bez toho, aby to nemalo dopady na reálne fungovanie firmy," v prípade verejnoprávnych médií na ich programové výstupy. "Tieto situácie som reálne zažil v Slovenskom rozhlase a pred najhorším nás vždy zachraňovali práve príjmy z koncesionárskych poplatkov, ktoré boli nezávislé od toho, či sa naplnili alebo nenaplnili prognózy vývinu príjmov štátneho rozpočtu. Teraz sa má siahnuť práve na tieto nezávislé príjmy," zdôraznil. Podľa Rezníka ide o paradox, ktorý "je o to výraznejší, že napriek nenaplneniu predpokladaného objemu výberu koncesií podľa nového zákona sa ich celkový výber nespochybniteľne zvýšil a má i naďalej rastovú tendenciu". Na základe toho sa pýta, prečo sa má rušiť to, čo "konečne začalo fungovať".

Jaroslav Rezník obhajuje aj existenciu Správnej rady TASR, ktorej zrušenie spolu s odštátnením TASR je jednou z programových téz nastupujúcej vlády. "Práve vznik Správnej rady TASR znamenal odštátnenie TASR ako inštitúcie, lebo zrušil priamu závislosť manažmentu TASR od vlády. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy menoval a odvolával šéfa agentúry bez udania dôvodu a časového mandátu predseda vlády." Ako tvrdí Rezník, vznik Správnej rady TASR, spôsob jej tvorby, ktorý od členov vyžaduje odbornosť, vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, či riadiacu prax, bol "vysoko hodnotený nielen tretím sektorom, ale aj v širšom medzinárodnom meradle". Štyroch z piatich členov rady volí parlament a jedného zamestnanci agentúry. Odborná verejnosť dlhodobo vyčíta vládam práve to, že členov všetkých rád - TASR, SRo a STV volí parlament a iba s výnimkou TASR zákon nevyžaduje ich odbornosť.

Jaroslav Rezník začiatkom roka 2009, keď sa TASR zmenila z príspevkovej organizácie štátu na verejnoprávnu povedal, že snahou TASR je dosiahnuť menej peňazí od štátu a viac vlastných príjmov. Okrem príjmov z predaja spravodajstva je zdrojom jej príjmov aj príspevok od štátu na základe zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme medzi ministerstvom kultúry a agentúrou. Spravodajské produkty naďalej predáva, časť sprístupnila bezplatne na nekomerčné účely. TASR podľa zákona dostáva od štátu peniaze na presne vymedzené činnosti vo verejnom záujme. "Na základe platnej zmluvy na rok 2010 TASR poskytuje služby vo verejnom záujme v rovnakom finančnom objeme ako v roku 2009 - 1 885 813 eur," uviedol pre SITA Rezník. K 30. júnu dostala TASR 957 994 eur. Prostriedky dostala v rámci bežného transferu za šesť mesiacov, SITA o tom informovalo ministerstvo kultúry.

SITA

Tagy: Jaroslav Rezník verejnoprávne média