Režisérka Věra Chytilová provokovala aj rozosmievala

Ostrava/Bratislava 2. februára (TASR) – Česká režisérka Věra Chytilová vytvorila 20 celovečerných hraných filmov a rovnaký počet dokumentov, na ďalších desiatkach sa podieľala ako autorka námetu a scenáristka. Česká kritika ju radí medzi osobnosti tzv. českej novej vlny, ktorá sa presadila v rámci silných mužských osobností v 60. rokoch 20. storočia. V sobotu 2. februára by sa uznávaná osobnosť európskeho filmu dožila 90 rokov.


Věra Chytilová sa narodila 2. februára 1929 v Ostrave. Študovala pôvodne architektúru, po odchode z brnianskej fakulty pracovala ako kreslička, laborantka a manekýnka. Pred kamerou sa prvýkrát objavila v malej roli vo filme Císařův pekař a pekařův císař. Za kamerou začínala na Barrandove ako asistentka réžie a pomocná režisérka. V roku 1962 absolvovala štúdium réžie na pražskej Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) Akademie múzických umění v ročníku, ktorý viedol Otakar Vávra. Práve pod jeho vedením sa sformoval tvorivý základ tzv. "novej vlny". Od začiatku kariéry ju sprevádzala povesť nekonvenčného energického tvorcu.

Věra Chytilová debutovala dokumentom Pytel blech (1962) a podieľala sa na poviedkovom filme Perličky na dně (1965). Pokračovala filmom O něčem jiném (1963), v ktorom vytvorila jednu z hlavných úloh olympijská víťazka v gymnastike Eva Bosáková. Ďalšími Chytilovej filmami boli Sedmikrásky (1966) ocenené na Medzinárodnom filmovom festivale v Bergame a v roku 1971 podobenstvo Ovoce stromů rajských jíme.

Záujem zahraničia ale aj domácich divákov získala filmom Hra o jablko (1976), v ktorom komediálnou formou zachytáva podstatu neustáleho sporu medzi mužom a ženou a zároveň nachádza odpovede na otázku do akej miery je možná hra s ľudskými citmi a kedy prestáva byť hrou. Snímka bola poctená Strieborným Hugom na Medzinárodnom festivale v Chicagu.

Film Panelstory aneb Jak se rodí sídliště (1979) až s drsnou otvorenosťou popisuje neľútostnú realitu "betónovej džungle", v ktorej žijú ľudia v nedôstojných podmienkach, odcudzení jeden druhému. Film, ktorý mal premiéru v januári 1979, už po týždni zakázali premietať a do domácej distribúcie sa dostal až v roku 1988 – aj vďaka tomu, že rok predtým zaujal na filmovom festivale v Moskve. Získal tiež hlavnú cenu na 23. Medzinárodnom festivale autorských filmov San Remo, ďalšie tri ocenenia si vyslúžil v Českej republike. Hneď v nasledujúcom roku dokončila režisérka film Kalamita, v ktorom prvý raz obsadila do hlavnej roly Bolka Polívku (1980).

Ďalším úspešným projektom režisérky bolo Faunovo velmi pozdní odpoledne(1983). Vďaka nemu si filmoví fanúšikovia zafixovali herca Leoša Suchařípu v úlohe starnúceho elegána a zvodcu mladých žien, ktorý sa pred strachom zo staroby zúfalo snaží vyťažiť zo života čo najviac.

Po hororovom príbehu Vlčí bouda (1986) nasledoval film Šašek a královna nakrútený na motív rovnomennej hry Bolka Polívku a jeho ženy Chantal Poullain-Polívkovej (1987). Film Kopytem sem, kopytem tam z roku 1988 ako jedno z prvých českých a slovenských umeleckých diel hovorí o hrozbe AIDS. Mnohí diváci vďaka príbehu troch bohémskych tridsiatnikov spoznali protagonistov divadla Sklep Tomáša Hanáka, Davida Vávru a Milana Šteindlera.

Komediálna snímka Chytilovej Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992) opäť s Polívkom v hlavnej úlohe a s Jozefom Kronerom po jeho boku vytvorila verný obraz porevolučnej doby aj s obrazom prostoduchého zbohatlíka ako jej protagonistu.

Filmografiu autorky uzatvárajú filmy Pasti, pasti, pastičky (1998), Vyhnání z ráje (2001) a Hezké chvilky bez záruky (2006). Z dokumentov možno spomenúť snímky Chytilová versus Forman (1981), Praha-neklidné srdce Evropy (1984), Vzlety a pády (2000) a sériu dokumentov Inventura Febia (2011).

Režisérka bola členkou Európskej filmovej akadémie, držiteľkou niekoľkých cien vrátane francúzskeho Rádu za umenie a literatúru, Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu či štátnej medaily Za zásluhy a viacerých zahraničných ocenení. V roku 1993 o nej natočila Irena Pavlásková dokument v rámci cyklu GEN.

Věra Chytilová zomrela 12. marca 2014 v Prahe vo veku 85 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR