Režisér Mikulík vracia Havla na javisko SND po 40 rokoch

BRATISLAVA 19. novembra (WEBNOVINY) – Činohra Slovenského národného divadla uvedie v sobotu dlhoočakávanú hru Václava Havla Odchádzanie, v hlavnej úlohe s Mariánom Labudom. Pôvodný text v preklade Milana Lasicu naštudoval režisér Peter Mikulík, ktorý na národných doskách ešte v 60. rokoch minulého storočia inscenoval aj Havlovu Záhradnú slávnosť a Vyrozumenie. Bývalý český prezident začal Odchádzanie písať pred revolúciou v roku 1989, dokončil ho však teraz, po trinásťročnej tvorivej pauze. „Jeho cit pre absurditu a paródiu jazyka sa nemení ani po tejto prestávke, kedy nepísal a podobne ako v predošlých hrách, aj tu si zachoval zmysel pre zdravú sebairóniu,“ povedal na stredajšej večernej tlačovej konferencii dramaturg Martin Porubjak. Odchádzanie sa malo pôvodne objaviť na komornejšej scéne v Štúdiu, vedenia činoherného súboru však presadilo veľkú Sálu činohry v novej budove SND. Činohra SND uviedla najnovšiu hru známeho dramatika a bývalého českého prezidenta Václava Havla - Odchádzanie. Príbeh zachytáva vysokého štátnika, opúšťajúceho funkciu a vyrovnávajúceho sa s touto skutočnosťou. Autor: Nikola Bajánová Odchádzanie je príbehom muža, ktorý náhle stratil významné politické postavenie a musí sa vyrovnať s tragikomickou existenciou spoločenského i faktického bezdomovca, ktorá mu hrozí. Pre herca Mariána Labudu – na javisku exkancelára Viliama Riegera – to nie je prvá inscenácia, kde stvárňuje štátnika. Od apríla 2005 účinkuje v Divadle Aréna v monodráme Tiso. „Je zaujímavé, že politici v Klimáčkovom Tisovi aj Havlovom Odchádzaní dospeli vo svojich prejavoch vždy k rovnakým menovateľom, čiže kto je tu blbec? My, ľudia. Budeme musieť ten ich jazyk zrušiť,“ hovorí Labuda. Ako dodal, politický jazyk je pre neho jedným z cudzích jazykov. Keď študoval texty postáv Tisa aj Viliama Riegera, musel sa ich naučiť presne. „Politici sa snažia zaplaviť voličov textom, ktorý sa treba naučiť a vedieť, aby ich nikto pri ničom nemohol prichytiť,“ zdôrazňuje Labuda. Podľa herečky Márie Kráľovičovej, ktorú uvidia diváci ako Riegerovu matku, sú prejavy politikov v inscenácii len reprízou vyjadrení všetkých politikov. Havel do Odchádzania poskrýval odkazy na Čechovov Višňový sad i Shakespearovho Kráľa Leara. Dominantným prvkom sú jeho vlastné vstupy do predstavenia. Formou audionahrávok ako autor hry Václav Havel usmerňuje hercov a prihovára sa aj divákom. „Je to vtipné a inšpiratívne, usmerňuje nás to, ale neobmedzuje,“ myslí si Richard Stanke, na javisku bývalý tajomník Riegerovho tajomníka. Jozef Vajda predstavuje námestníka, neskôr vicepredsedu Vlastíka Kleina, a aj on hovorí o raritnom type inscenácie. “Havlove hry sú matematicky presné. Vykresľuje archetypy postáv a pedantne ich na seba viaže. Keď v hre vznikne autentická emócia, herec si zrazu uvedomuje, ako tá konkrétna scéna do predstavenia patrí,“ dodáva František Kovár, ktorý stvárňuje bývalého tajomníka Riegra. Na javisku uvidia diváci aj Zuzanu Kocúrikovú, Ivanu Kuxovú, Helenu Krajčiovú, Petru alebo Luciu Molnárovú, Moniku Hilmerovú, Vladimíra Obšila, Olda Hlaváčka, Juraja Slezáčka, Branislava Bystrianského a ďalších hercov. Minimalistickú scénu vytvorila Alexandra Grusková, ktorá sa postarala i o kostýmy. Hudbu do predstavenia zložil Peter Mankovecký. Najnovšiu Havlovu hru Odchádzanie ako prvé uviedlo na jar 2008 pražské divadlo Archa. Neskôr sa objavila na doskách Klicperovho divadla v Hradci Králové. V koláži dramatických textov ju ponúkla aj Husa na provázku z Brna. Do svojho repertoáru zaradili Odchádzanie aj divadlá v Anglicku a Poľsku, záujem prejavili i ďalšie. SITA