Režisér Emir Kusturica sa dožíva jubilea

Sarajevo/Bratislava 23. novembra (TASR) – Srbský filmový režisér Emir Kusturica sa v pondelok 24. novembra dožíva 60 rokov.


Je jedným z najkreatívnejších a najúspešnejších európskych filmárov. Jeho filmy sa vyznačujú originálnou poetikou znásobenou zobrazením špecifického rómskeho spôsobu života, ale zároveň zachytávajú život na Balkáne vo všetkých jeho podobách. K najznámejším a najoceňovanejším filmom balkánskeho režiséra patria napríklad Dom obesenca, Arizonský sen, Underground alebo Čierna mačka, biely kocúr.

Emir Kusturica sa narodil 24. novembra 1954 v Sarajeve ako bosniansky Srb do rodiny, ktorá má ortodoxných slovanských predkov. Na základe úspešných amatérskych filmov natočených na strednej škole bol mladý Kusturica odporučený k prijatiu na pražskú Filmovú akadémiu múzických umení (FAMU) v Čechách. Tu študoval v ročníku Otakara Vávru, popredného českého filmového režiséra, scenáristu a pedagóga. "Bol tam jeden vynikajúci pedagóg, profesor Otakar Vávra, a tomu sa podarilo primäť nás k analýze a k určitému druhu štrukturálneho myslenia", zaspomínal si režisér. Kusturicov študentský film Guernica (1978) z tretieho ročníka ocenili na českom karlovarskom festivale CILECT 1978. Školu absolvoval v roku 1978 a po návrate domov pracoval v sarajevskej televízii. Za televíznu snímku Bife Titanik (1979) získal talentovaný filmár režisérsku cenu na národnom filmovom festivale v slovinskom Portoroži.

Na plátne Kusturica debutoval nostalgickou komédiou Sjecas li se, Dolly Bell (Spomínaš si na Dolly Bell?, 1981). Film o neľahkom dospievaní mladíka v komunistickej Juhoslávii bol obrazom krutej reality sarajevského predmestia na počiatku 60. rokov 20. storočia a tiež osobnou výpoveďou režiséra. Snímka získala Zlatého leva za najlepší debut a cenu Fipresci na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v talianskych Benátkach. Emir Kusturica pokračoval tragikomickou rodinnou epopejou z politicky rozjatrenej doby na začiatku 40. rokov 20. storočia Otac na službenom putu (Otec na služobnej ceste, 1985). Film o rivalite dvoch mužov vo vzťahu k jednej žene bol za predsedníctva Miloša Formana ocenený Zlatou palmou na MFF vo francúzskom Cannes a taktiež nominovaný na Oscara. Medzi Kusturicove majstrovské diela patrí aj balada z cigánskeho prostredia Dom za vesanje (Dom obesenca, 1988), kde srbský režisér po prvý raz spolupracoval s renomovaným scenáristom Gordanom Mihičom a so skladateľom Goranom Bregovičom.

Popri tvorbe uznávaný filmár vyučoval na Akadémii scénických umení v Sarajeve. Po prijatí pozvania na prestížnu Kolumbijskú univerzitu (Columbia University) v New Yorku realizoval Emir Kusturica snímku Arizona Dream (Arizonský sen, 1993) v hlavnej úlohe s Johnnym Deppom. Táto fantasy dráma bola ocenená Strieborným medveďom na MFF v nemeckom Berlíne 1993. Podľa scenára Dušana Kovačeviča vznikol Kusturicov najnáročnejší projekt Underground (1995), ktorý je autorovým účtovaním s povojnovými dejinami Juhoslávie vrátane jej krvavého rozpadu. O tri roky neskôr bola na benátskom festivale uvedená temperamentná komédia Crna mačka, beli mačor (Čierna mačka, biely kocúr, 1998), za ktorú si srbský filmový tvorca prevzal Strieborného leva za réžiu. K ďalším filmom Emira Kusturicu patrí napríklad komediálna dráma Život je čudo (Život je zázrak, 2004) alebo projekt viacerých režisérov All the Invisible Children (Neviditeľné deti, 2005).

Jeho druhou vášňou je hudba - je gitaristom a spevákom kapely No Smoking Orchestra. "Narodil som sa niekoľkokrát a som si istý, že raz som sa narodil v Cannes", vyznal sa úspešný Emir Kusturica.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR