Reportér Gavril Gryzlov odhaľoval neprávosti totalitného režimu

Bratislava 9. septembra (TASR) – Slovák Gavril Gryzlov patril k odvážnym reportérom, akými boli Ladislav Mňačko či Roman Kaliský, ktorí od začiatku 60. rokov 20. storočia otvárali témy justičných vrážd, krívd a neprávostí totalitného režimu. Od úmrtia reportéra uplynie v nedeľu 9. septembra 40 rokov.


Gavril Gryzlov sa narodil 6. mája 1928 v Bratislave, v rodine ruských porevolučných emigrantov. Jeho otec bol v občianskej vojne dôstojníkom cárskej armády. Na gymnázium chodil v rokoch 1939–1947 v Bratislave a Malackách, ale štúdium nedokončil. V redakcii Smena začal pracovať ako elév už v roku 1948.

Jeho tvorivé začiatky sú spojené viac s literatúrou, ako žurnalistikou. Písal pod pseudonymom Andrej Gemer, Gabo Gemerský, Gejza Gráč. V roku 1947 uverejnil ako gymnazista poviedku Mravný zákon, v ktorej vyzdvihol etické princípy ľudského správania. Dôraz na morálne konanie v akejkoľvek, aj hraničnej ľudskej situácii potom tvorí jedno z príbehových ťažísk aj jeho reportáží a reportážnych kníh Gardistické inferno, Stretnutie s vrahom a Živý mŕtvy z katakomb, ktoré vyšli v čase, keď mal Gryzlov za sebou už rozsiahlu životnú skúsenosť ako betonár na stavbe Priehrady mládeže. Dopisoval do závodného časopisu Nosice a neskôr, v roku 1954, sa stal jeho redaktorom.

V rokoch 1955 až 1970 bol redaktorom denníka Smena a krátko po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 aj šéfredaktorom denníka. V reportáži Odpísaný písal o krutom osude slovenského vojnového letca. Známe sú aj reportáže Perleťový čas zázrakov o dvoch mladých poľských podvodníkoch a Rybičky s jantárovými očami o mladom delikventovi na úteku z detského domova.

Svoje reportáže Gryzlov konštruoval ako žánrovo moderný, dynamický a na drsných životných faktoch budovaný útvar. Preto aj vo formálnej rovine pôsobia jeho texty zo šesťdesiatych rokov objavne a inšpirujúco.

Za svoju tvorbu dostal Gryzlov mnoho ocenení. Prémia Vydavateľstva Smena za dielo Živý a mŕtvy z katakomb mu bola udelená v roku 1962. V tom istom roku dostal Štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Ceny uznania v Novinárskej súťaži Júliusa Fučíka mu udelili v rokoch 1960–1968. Na začiatku normalizácie, v roku 1970 ho však prepustili z práce. Odvtedy nemohol získať primerané zamestnanie a ocitol sa v existenčnej tiesni.

Dovtedy uznávaný novinár Gavril Gryzlov sa uchýlil na samotu Vlčí laz v katastri obce Píla, kde 9. septembra 1978 zomrel.

"Bol ctižiadostivý, až samoľúby. Od čitateľov dostával najviac listov, od vrchnosti najviac výčitiek, ktoré bohémsky zahrával do autu.... Mal zázračný nos na vyhľadávanie atraktívnych tém a neobyčajných ľudských osudov," opísal Gryzlova jeho kolega šéfredaktor a autor biografií Slavo Kalný, ktorý po Novembri pripravil výber najlepších Gryzlovových reportáží. Vyšli v roku 1999 pod názvom PRO NOBIS. Zaujímavý jazyk, originálny štýl aj silná autorská zanietenosť, to všetko tam je a pôsobí dodnes.

Pamätnú tabuľu známemu reportérovi bývalého denníka Smena Gavrilovi Gryzlovovi odhalili 13. mája 2001 niekdajší osadníci Vlčiho lazu na kameni v blízkosti chalupy, v ktorej strávil posledné roky života.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR