Reportér a autor literatúry faktu Slavo Kalný sa dožíva 90. narodenín

Bratislava 27. apríla (TASR) - Vždy ho ťahala túžba byť v epicentre diania. Čitatelia s ním putovali na miesta, o ktorých sa príliš nehovorilo. Patrí ku generácii slovenských reportérov, ktorá v 60. rokoch minulého storočia, v postupne sa uvoľňujúcej politickej atmosfére komunistického režimu, napísala jednu z najhviezdnejších kapitol modernej žurnalistiky. Nestor slovenskej reportáže Slavo Kalný sa dožíva v sobotu 27. apríla 90. rokov.


Jaroslav (Slavo) Kalný sa narodil 27. apríla 1929 vo Veľkom Rovnom. V rokoch 1940 - 1949 študoval na gymnáziách v Trenčíne a v Skalici, kde zmaturoval. Sám o sebe hovorí, že bol veľmi zlý žiak, pretože oveľa viac času ako učenie mu zaberal šport - aktívne hrával stolný tenis aj futbal. Po strednej škole si vybral právo, ktoré ho podľa vlastných slov nebavilo, a tak po vzniku Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú práve otvárali, prešiel v roku 1952 na žurnalistiku.

„Preto, lebo som vždy inklinoval k všestrannosti a k literatúre, ale najmä preto, že v tom období bolo právo na míle vzdialené od rímskeho práva a bolo príliš suchopárne – na 90 percent to bol marxizmus-leninizmus,“ povedal v rozhovore pre TASR Slavo Kalný. V roku 1956 patril spolu s Richardom Blechom, Jánom Kmeťom a Jurajom Verešom medzi prvých štyroch absolventov katedry žurnalistiky.

Slavo Kalný sa priúčal novinárskej abecede už počas vysokoškolských štúdií v denníku Smena, v ktorej robil od roku 1954. Najskôr v nej praxoval, potom sa stal reportérom a neskôr v rokoch 1965 - 1968 bol jej šéfredaktorom. Republiku brázdil krížom-krážom, v teréne sa cítil ako ryba vo vode, silne ho priťahovalo východné Slovensko. Dobrovoľne sa pýtal do Košíc a to preto, „lebo som chcel obhospodáriť ten kút, ktorý okupovali Maďari, kde žili Rusíni, proste celý ten hraničný kút až po najvýchodnejšiu slovenskú obec Novú Sedlicu,“ objasnil v rozhovore TASR Slavo Kalný. Najmä sociálne témy lovil v najväčších, dovtedy na periférii záujmu stojacich "zapadákovoch". Vo svojich reportážach prinášal dokument svojich čias. Taká je aj kniha Cigánsky plač a smiech (1960), v ktorej ponúkol nazretie do rómskych osád a chatrčí. Jedinečná bola tiež tým, že rómsku problematiku po prvý raz spracoval nie etnograf, ale publicista.

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 zobrala nastupujúca normalizácia Slavovi Kalnému „meno aj pero“. S mnohými obmedzeniami ho prijali za redaktora Československého rozhlasu v Bratislave, kde začal pracovať od roku 1970. Nemohol písať úvahy ani komentáre, nesmel sa podpisovať vlastným menom, mal zákaz vystupovať pred mikrofónom. Pod pseudonymom Karol Ilavský napísal takmer dve desiatky rozhlasových hier, vytvoril množstvo pásiem a fíčrov. Bol aj dlhoročným spoluautorom rozhlasového seriálu Čo nového Bielikovci?, ktorý sa vysielal od roku 1974 až do roku 1990. Hoci rozhlasoví Bielikovci bol mimoriadne úspešný seriál, ktorým žilo celé Slovensko, v rodine Slava Kalného sa počúvať nemohol. „Doma sa nemohol počúvať jednoducho preto, lebo som ho mal plnú hlavu, každý sa ma na seriál pýtal...“ zdôraznil Slavo Kalný v rozhovore pre TASR.

Jeho nové knihy reportáží a literatúry faktu opäť vychádzali až po roku l990. Osudom ľudí, ktorí sa nesklonili ani pod tlakom represií komunistického režimu, venoval knihu Ako umiera hotelier (1998). Tridsať dramatických príbehov ľudí na slovenských hraniciach po roku 1945 opísal v knihe Drámy na hraniciach (2004). Osudy celej generácie novinárov zachytil v knihách Páni novinári I. (2004) a Páni novinári II. (2006). Nasledovali knihy Odpísaní (2006), Bombardovanie Apolky (2007), Zabudnite na Kocha (2008), Božie muky (2008) a zatiaľ posledné dielo Svedkovia mojej doby (2011). Neprináša v nej len svedectvo o udalostiach a ľuďoch, ktorí tvorili jeho dobu, ale cez postavy reportáží sa v ňom zrkadlí aj novinársky život a tvorba Slava Kalného – novinára par excellence.

Slavo Kalný je autorom stoviek reportáží, desiatok kníh a rozhlasových hier, pásiem a poviedok získal viacero uznaní a ocenení. Okrem iného je štvornásobným laureátom medzinárodnej Ceny E. E. Kischa, ktorý bol známy svojou prezývkou Zúrivý reportér. Slavo Kalný je držiteľom aj najvyššieho novinárskeho ocenenia Mercurius veridicus ex Slovakia (Pravdovravný posol Slovenska).

A ako vníma nestor slovenskej reportáže, spisovateľ - reportér Slavo Kalný súčasnú slovenskú žurnalistiku s jej kladmi i zápormi? „Pozitívny je predovšetkým technický rozvoj. Právom dostáva dominantné miesto fotografia, lebo je najčítanejšia a najveľavravnejšia. Horšie je to s rozdelením na mienkotvornú a bulvárnu tlač. Nezávislé noviny podľa mňa neexistujú. Vidím to pragmaticky – nezávislý môže byť ten, kto je osobnosťou,“ povedal v rozhovore pre TASR jubilant Slavo Kalný.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR