Rekreačné šeky by mali byť realitou do konca roka 2009

BRATISLAVA 16. mája (WEBNOVINY) - Rekreačné šeky na podporu domáceho cestovného ruchu (CR) by mali byť realitou do konca roka 2009. Ako ďalej vyplýva z materiálu Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorú do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), zavedenie systému rekreačných šekov umožní po jeho nábehu účasť ekonomicky sociálne slabších vrstiev obyvateľstva na cestovnom ruchu. Systém rekreačných šekov, na ktorom by MH malo spolupracovať s rezortmi práce a financií, by mal podporiť domáci CR, ktorý by mal byť jedným z nástrojov podpory zvyšovania konkurencieschopnosti a štrukturálnych zmien hospodárstva. Podľa prvej zásady štátnej politiky má podiel devízových príjmov z aktívneho zahraničného cestovného ruchu na hrubom domácom produkte (HDP) vzrásť zo súčasných 2,7 % na 4 % v roku 2013 a priemerný počet prenocovaní by sa mal zvýšiť z 3,6 na 4,8 noci.

Podporiť význam turizmu by mal aj navrhovaný zákon o investičnej pomoci. Tento zákon bude podľa MH podporovať veľké komplexné projekty majúce zásadný vplyv na CR, filozofia investičných stimulov by však mala podporovať aj malých a stredných podnikateľov. Materiál upozorňuje aj na zavedenie eura. "Skúsenosti z iných krajín dokazujú, že zavedenia eura má práve v cestovnom ruchu za následok zvyšovanie cien, je preto potrebné eliminovať takýto vplyv, a to dôslednou kontrolnou činnosťou či informačno-prezentačnými aktivitami," konštatuje materiál, ktorý zároveň uvádza, že bude potrebné motivovať obce a mestá, aby daň za ubytovanie, prípadne aj časť dane z nehnuteľnosti vzťahujúcej sa na zariadenia cestovného ruchu, využívali najmä na podporu cestovného ruchu. "Zmenou zákona o obecnom zriadení - prípadne katastrálneho zákona - treba prehodnotiť hranice katastrálnych území v strediskách cestovného ruchu tak, aby tieto zdroje boli príjmom aj tých obcí, ktoré sa na realizácii cestovného ruchu bezprostredne podieľajú," navrhuje MH. Materiál tiež požaduje trvalé zjednodušenie procesu udeľovania víz na účely CR obyvateľom krajín ako Ukrajina, Ruská federácia, Čínska republika, Kórejská republika, India či balkánskych krajín.

Štátna politika cestovného ruchu SR sa zaoberá aj satelitným účtom CR, pričom cieľom je zabezpečiť plnohodnotné a komplexné vykazovanie štatistických údajov týkajúcich sa vývoja CR na Slovensku. "Metodika satelitného účtu jasne určí vplyv základných aktivít cestovného ruchu na ostatné národohospodárske odvetvia, umožní sprehľadniť jeho multiplikačný efekt a hodnotovo vyjadriť jeho najdôležitejšie prínosy pre rozvoj zamestnanosti, pre tvorbu HDP, vplyv na platobnú bilanciu štátu, príjmy štátneho a miestnych rozpočtov vrátane úrovne autonómneho dopytu, ktorý reprezentuje presuny kapitálu medzi regiónmi," uvádza materiál bez jasného stanovenia termínu, kedy by sa tak malo stať. Zásadou číslo dva je podľa štátnej politiky fakt, že CR je nástrojom rozvoja zamestnanosti a flexibility pracovných trhov. "Za predpokladu zvýšenia počtu prenocovaní v roku 2010 oproti roku 2006 celkovo o 1,5 až 2 milióny predstavujú hotely a reštaurácie potenciál tvorby 15 až 18 tis. nových pracovných miest. Nástrojmi by mala byť reforma stredného odborného školstva, modulový systém ďalšieho vzdelávania obyvateľstva či systém podporných programov do konca roka 2010.

Podľa tretej zásady štátnej politiky je cestovný ruch prostriedkom regionálneho rozvoja a rozvoja podnikania. "Pre súčasné obdobie je charakteristický aj nesystémový prístup k otázkam rozvoja cestovného ruchu. Rezorty, ktoré majú na jeho rozvoj vplyv, majú rôznorodé záujmy, cestovný ruch nie je pre ne prioritou," dodáva MH, ktoré navrhuje zriadenie medzirezortného koordinačného orgánu na rozhodovanie o otázkach rozvoja cestovného ruchu, ktoré nie sú len v kompetencii MH. "Jeho zriadenie ako poradného orgánu ministra hospodárstva do konca tohto roka sa javí ako potrebné v záujme koordinácie postupov štátnej správy, samosprávy i profesijných zväzov a združení," dodáva materiál s tým, že potrebné je aj prijatie zonácie územia taktiež do konca tohto roka tak, aby "vznikla trvalá symbióza cestovného ruchu a ochrany prírody". Podľa štvrtej zásady je cestovný ruch nástrojom prezentácie a propagácie Slovenska. Nástrojom na jej splnenie je marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2007 až 2013

Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky je podľa MH v súlade s programovým vyhlásením vlády a bola vypracovaná v nadväznosti na novú stratégiu rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013, ktorú prijala vláda SR na svojom rokovaní 9. mája tohto roka. Navrhovaná Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky nemá podľa materiálu priamy vplyv na verejné financie. "Následné realizačné postupy a úlohy predpokladajú priame finančné dotácie zo štátneho rozpočtu na rozvojové aktivity cestovného ruchu predovšetkým prostredníctvom podporných finančných nástrojov," uvádza však materiál. Predkladaný materiál bude mať podľa MH pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to predovšetkým navrhovaným systémom podporných nástrojov, propagáciou a prezentáciou Slovenska ako krajiny cestovného ruchu.

SITA