Rekord nič nenapraví

Martina Danišová utvorila na majstrovstvách Česka družstiev v Ostrave slovenský rekord v hode kladivom výkonom 69,24 m. Zverenka banskobystrického trénera Jozefa Hanušovského vylepšila svoje vlastné slovenské maximum 68,50 m zo 16. júna 2001 v Kladne o 74 cm.
MS v Helsinkách ste nestihli, váš dvojročný trest za doping vypršal tesne pred začiatkom 3. augusta. Môže byť rekord náplasťou za tamojšiu absenciu?
- To jeden rekord nenapraví! Ideálne by bolo, keby padol na rekordnom podujatí. Ukazuje však, že forma je, pokúsim sa ju zúročiť na domácich, či českých poduja-tiach.
Aké boli pokusy technicky?
- Technika je pomerne stabilná, som celkom spokojná. Mohlo to byť ešte aj dlhšie, no dva týždne som užívala antibiotiká, sklátila ma choroba.
Ste juniorskou vicemajsterkou sveta a Európy. Viete odhadnúť, na akú úroveň sa môžete vrátiť po dvoch rokoch?
- Ťažko kalkulovať. Hod kladivom stále napreduje, výkony sa lepšia, neviem odhadnúť ani svoje hranice, nieto hranice svetovej extratriedy.
Boli to piate preteky po návrate. Aký to je pocit hádzať znovu súťažne?
- Predovšetkým nervózny. No keď som videla, že to ide, nervozita postupne odpadla. To však ešte nie sú vrcholné preteky, uvidíme, ako budem reagovať na nich.
Rozmýšľate už aj dopredu? Čo vás čaká na budúci rok?
- Nerozmýšľam. Nechcem sa ohraničovať nejakým číslom. Chcem sa zlepšiť a hádzať ďaleko, tú sedemdesiatku by som už mala hodiť.
Aká bola najpodstatnejšia zmena počas tých dvoch rokov pauzy?
- Predtým som trénovala možno príliš tvrdo a často, bola som unavená. Prestávka mi prospela. Príprava na tento rok bola síce náročnejšia, študujem a musela som byť aj zamestnaná, do konca júna som robila v Dukle masérku.
Aké je pre vás najväčšie poučenie z vášho prípadu?
- Najviac ma bolí, že stále neviem príčinu, neviem, čomu sa mám vyvarovať a cítim sa ukrivdená, že som si musela odpykať niečo, čo som sama nezavinila. Dovtedy som išla na dopingovú skúšku uvoľnene, lebo som si bola istá, že beriem veci, ktoré sú povolené.
(Klára Urbánová, Bratislava)