Reforma nemocníc prináša indikátory kvality,nemocnice ich musia splniť

Bratislava 27. septembra (TASR) - Reforma nemocníc, ktorú v piatok odobrila vláda, má pacientom priniesť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť meranú cez lepšie výsledky liečby. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá, ktoré to majú zabezpečiť, ako napríklad minimálny počet výkonov za rok. Ako vyplýva zo schváleného materiálu, napríklad pri pôrodoch bude najprv limit 320 na rok, neskôr to bude raz toľko. Ak to nemocnica v budúcnosti nesplní, nebude jej môcť zdravotná poisťovňa výkony zazmluvniť.


"Cieľom navrhovanej právnej úpravy je primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti," uvádza sa v materiáli. Cieľom je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy, najmä invazívnych a operačných zdravotných výkonov koncentrovali do nemocníc, kde majú potrebné zručnosti a skúsenosti.

Nemocnice sa už v budúcnosti nemajú rozdeľovať na všeobecné a špecializované, ale od roku 2024 majú fungovať už len ako regionálne, národné a špecializované. Pribudnú tiež kompetenčné centrá. Povolenia bude všetkým vydávať ministerstvo zdravotníctva. Lokálne nemocnice a nemocnice následnej starostlivosti budú patriť do pôsobnosti vyššieho územného celku, ktorý bude môcť nimi poskytovanú starostlivosť definovať až na úroveň oddelení.

V súčasnosti si kritériá na uzatváranie zmlúv s nemocnicami stanovujú zdravotné poisťovne. Ministerstvo to považuje za nežiaduce a po novom ich chce stanovovať samo. Pri zazmluvňovaní od roku 2022 by tak mali pomáhať aj spomínané indikátory kvality. Predtým sa budú dva roky zbierať a vyhodnocovať. Indikátory sa majú deliť na dve skupiny. Také, ktorých dodržiavanie bude nevyhnutné pre zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a také, ktoré budú slúžiť na všeobecný monitoring poskytovanej starostlivosti. Sledovať sa budú aj finančné a ekonomické ukazovatele, avšak nemajú mať vplyv na zazmluvnenie.

Reforma tiež zruší koncovú sieť poskytovateľov, pričom sa definuje širšia povinne zazmluvnená verejná minimálna sieť. Nemocnice, ktoré v nej budú zaradené, budú musieť zdravotné poisťovne povinne zazmluvniť. Kým v súčasnosti je to 13 nemocníc, po novom to má byť podľa ministerstva 46 po celom Slovensku.

Dostupnosť urgentnej zdravotnej starostlivosti má byť pre najmenej 90 percent obyvateľov najviac do 30 minút, a to tak, aby poskytovateľ urgentnej zdravotnej starostlivosti poskytoval aj komplexnú zdravotnú starostlivosť minimálne v špecializačných odboroch vnútorné lekárstvo, chirurgia a centrálna jednotka intenzívnej starostlivosti. Pacient musí mať v prípade potreby k dispozícii lekára so špecializáciou neurológia a anestéziológia, pediatria, gynekológia a pôrodníctvo alebo intenzívna medicína.

Návrh zákona o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý prináša reformu slovenských nemocníc, by mal v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidentky nadobudnúť účinnosť od januára 2020. Niektoré ustanovenia týkajúce sa napríklad indikátorov kvality či rozdelenia nemocníc na jednotlivé typy začnú platiť až v nasledujúcich rokoch.

Cieľom reformy nemocníc nie je podľa ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smer-SD) ohroziť, ale zlepšiť zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Tvrdí, že pacienta by bolieť nemala a už v súčasnosti sa realizujú kroky na to, aby ju nepocítil, respektíve pocítil tak, že už viac nebude blúdiť v systéme slovenského zdravotníctva. V súčasnosti ako ministerka nemôže podľa svojich slov povedať, čo má byť v konkrétnej nemocnici.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR