Referendum o utečencoch je dôsledkom hystérie, tvrdí nadácia

Referendum v Gabčíkove, považuje Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku za smutné a nešťastné ako aj za hysterický dôsledok veľmi hysterickej diskusie za posledné mesiace a za dôsledok založený na veľkých vášňach a skrytej nenávisti.


BRATISLAVA 31. júla (WEBNOVINY) - Riešenie situácie s utečencami zriadením dočasného utečeneckého tábora v Gabčíkove je podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku jedna veľká fraška pred Európskou úniou a Bruselom.



"Nie sme schopní a ochotní otvoriť naše zariadenia pre skutočných žiadateľov o azyl, ktorí by chceli v tejto krajine zostať a takto preženieme cez jedno naše zariadenie veľký počet ľudí a budeme mať hrdinský pocit, ako veľmi sme pomohli," povedal pre agentúru SITA.

Miestne referendum je smutné a nešťastné

Problém gabčíkovského zariadenia nie je podľa neho v tom, či má alebo nemá byť, ale že predstavuje hlboké pokrytectvo. Oravec osobne podporuje zriadenie zariadenia v Gabčíkove, no ako povedal, "principiálne sme ponúkli veľmi málo na riešenie situácie s utečencami."

Miestne referendum týkajúce sa migrantov, ktoré bude v nedeľu 2. augusta v Gabčíkove, považuje Laco Oravec za smutné a nešťastné ako aj za hysterický dôsledok veľmi hysterickej diskusie za posledné mesiace a za dôsledok založený na veľkých vášňach a skrytej nenávisti.

"Už len s ohľadom na to, akú funkciu má plniť zariadenie v Gabčíkove, ktoré má byť výpomocou pre inú krajinu a má primárne slúžiť na dočasné sprostredkovanie bývania pre ľudí, ktorí dnes žijú v oveľa nehumánnejších podmienkach," vysvetlil pre agentúru SITA.


Obyvateľom sa nedá takéto riešenie zazlievať

No aj takúto najnižšiu možnú pomoc, ktorú vie Slovensko ponúknuť, sme ako krajina či obyvatelia schopní odmietnuť, poznamenal. "Je to priam barbarské, zaslepené až uzavreté. Dávame jasne najavo, že Slovensko sa chce tváriť, akoby sa nás tieto globálne problémy vôbec netýkali," uviedol.

Obyvateľom Gabčíkova sa však takéto riešenie podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku nedá zazlievať. "Keď ide o bratie niečoho z Európskej únie, je to v poriadku, no keď máme my nejakým spôsobom prejaviť solidaritu, tak už sme oveľa menej ochotní diskutovať," povedal.

Pripomenul, že všetky podobné zariadenia, ktoré sa u nás v minulosti mali otvárať, nikde občania nevítali s veľkou radosťou a otvorenosťou, čo znamená, že máme u nás tradíciu strachu z neznámeho. Ako tvrdí, nezanedbateľnou mierou však k tomu prispeli práve politici, ktorí prilievali olej do ohňa a výrazne nafúkli bublinu napriek tomu, že ako krajina nemáme veľa zlých skúseností so žiadateľmi o azyl či zaistenými nelegálnymi migrantmi.

Ochota podať pomocnú ruku je veľmi nízka

"No aj napriek tomu sa vytvoril dojem, že majú prísť necivilizovaní barbari," poznamenal pre agentúru SITA s tým, že ochota podať pomocnú ruku je u nás veľmi nízka.

Položenie otázky, či ľudia súhlasia alebo nesúhlasia so zriadením dočasného utečeneckého tábora, pripadá Oravcovi nie ako referendum, ale ako prieskum verejnej mienky. "Pripadá mi to viac ako prieskum a nie ako nejaké reálne rozhodnutie o lokálnej politike," upozornil.

Ide o vec, o ktorej obec v tejto chvíli a v tomto rozmere nerozhoduje, poznamenal. Môže sa podľa neho ukázať, že obyvatelia tábor nechcú, ale samo o sebe to nemusí nič znamenať. "Oveľa dôležitejšie bude sledovať, ako na výsledky referenda zareaguje ministerstvo vnútra či Slovenská technická univerzita, ktorá by nemala podľahnúť takémuto tlaku," povedal.

Nemyslí si, že referendum je dobrý nástroj, no pripustil, že ak sa s obyvateľmi akéhokoľvek mesta nerokuje a zároveň nemajú dostatok informácií, majú právo prejaviť nevôľu. "No nemyslím si, že by to malo zásadne zmeniť plán vlády zariadenie v Gabčíkove otvoriť," doplnil Laco Oravec.

Mýtus o pohostinnosti národa padá

Referendum o utečencoch je aj podľa výkonného riaditeľa Iniciatívy Inakosť Martina Macka dôsledkom protiutečeneckej hystérie vyvolanej niektorými politikmi, skupinami a médiami. Ako uviedol pre agentúru SITA, rovnako, ako v prípade homosexuálov a tzv. referenda o rodine, aj v tomto prípade, aby sa u ľudí zadusil akýkoľvek pocit solidarity, sú utečenci vykresľovaní ako priama hrozba pre život, zdravie a majetok.

"Je to ale len jeden zo symptómov choroby slovenskej spoločnosti. S podobnými petíciami sa opakovane stretávajú organizácie spravujúce centrá pre bezdomovcov, týrané ženy, hospice a podobne," vysvetlil. Mýtus o "pohostinnosti slovenského národa" tým podľa neho definitívne padá.

Priame porušenie základných ľudských práv a slobôd v prípade nedeľňajšieho referenda však podľa neho možno hľadať len ťažko. "Iná vec je, aký signál vysiela a že podobný prístup môžu zvoliť všetky obce a mestá na Slovensku," dodal.

Referendum bude v obci Gabčíkovo v nedeľu 2. augusta od 7:00 do 19:00. Výsledky starosta Iván Fenes odhadol na 21:00, zverejnia ich na internete. V zozname oprávnených voličov je zapísaných 4300 ľudí, ktorí budú odpovedať na otázku "Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora pre migrantov v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity?"

Ako pre agentúru SITA uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť.

V tomto prípade pôjde podľa rezortu o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku.

Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky. Kaliňák si nemyslí, že by azylanti mohli v Gabčíkove spôsobiť problémy. "Oni sami sú motivovaní dodržiavať zákony. Ak by čokoľvek vyviedli, nedostanú v Rakúsku azyl," uviedol šéf vnútra a dodal, že ak by porušili zákony, Slovensko by ich vrátilo do Rakúska.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.