Referendum nedáva možnosť povedať nie, tvrdia ukrajinskí experti

Praha/Kyjev 14. marca (TASR) – Víkendové referendum o budúcnosti Krymu, ktoré napriek kritike centrálnej ukrajinskej vlády a medzinárodného spoločenstva chystá miestna krymská proruská vláda, bude nelegitímne, pretože odporuje platnej ukrajinskej ústave i ústave autonómneho Krymu: zhodujú sa na tom oslovení ukrajinskí experti.


Podľa ukrajinského bezpečnostného analytika Mychajla Samusa nemá krymské referendum oporu v ukrajinskej ústave, ktorá možnosť plebiscitu o územnej celistvosti nepripúšťa. Na Ukrajine navyše chýba zákon o miestnom referende.

"Je to cirkus v réžii Moskvy. Referendum sa koná len preto, že tak rozhodol ruský prezident Vladimir Putin," mieni analytik. Okrem toho, že plebiscit sa má konať v dobe faktickej okupácie polostrova ruskou armádou a bez zaistenia nezávislého dohľadu nad volebným procesom, je pozoruhodný aj fakt, že otázky referenda nedávajú účastníkom možnosť vysloviť sa za to, aby Krym zostal autonómnou súčasťou Ukrajiny ako doteraz.

Podľa sociologičky Jany Leontevovej zo Sociologického ústavu Akadémie vied ČR, rodáčky z východu Ukrajiny, je formulácia otázok referenda neprípustná.

"Sú tam dve možnosti pre definovanie budúceho postavenia Krymu: spojenie sa s Ruskom už teraz, alebo trocha neskôr," tvrdí s tým, že práve tak je možné interpretovať otázky referenda. Referendovou alternatívou k integrácii k Rusku je totiž príklon k spornej krymskej ústave z roku 1992, ktorá naznačovala budúce osamostatnenie Krymu a odporovala ústave Ukrajiny.

Neprekvapuje ju preto ani postoj menšiny krymských Tatárov, ktorí oznámili, že referendum na Kryme budú bojkotovať. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 žije na Kryme 243.000 krymských Tatárov, čo predstavuje asi 12 percent tamojšieho obyvateľstva. Pred vyše 100 rokmi, pri sčítaní obyvateľstva v roku 1897, žilo na Kryme 194.000 krymských Tatárov a boli najväčšou národnostnou skupinou s podielom takmer 56 percent.

Demografia polostrova sa zásadne zmenila po vytlačení nemeckej okupačnej armády v roku 1944, keď rozhodnutím sovietskeho diktátora Josifa Stalina deportovali z Krymu 220.000 Tatárov a 70.000 Grékov so sovietskeho stredoázijského Uzbekistanu. Zámienkou bola ich údajná kolaborácia s Nemcami.

Leontevová poukazuje aj na ďalšiu zaujímavú skutočnosť: z reprezentatívneho výskumu, ktorý na konci februára - krátko pred ruskou okupáciou Krymu - uskutočnili na Ukrajine agentúra Demokratické iniciatívy a Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie, vyplýva, že spojenie s Ruskom nemá väčšinovú podporu ani na Kryme, ani v žiadnom z východných a južných regiónov Ukrajiny.

Väčšina obyvateľov sa vyslovila za to, aby boli Rusko a Ukrajina samostatnými štátmi, ale s otvorenými hranicami bez víz. Na Kryme sa za pripojenie k Rusku vyslovilo 41 percent respondentov (v roku 2013 to bolo 35,9 percenta), v Donecku 33 percent, v Luhansku 24 percent a v Dnepropetrovsku a Charkove 13, respektíve 15 percent.

Analytik Mychajlo Samus v rozhovore pre TASR nevylúčil možnosť, že po nedeľňajšom krymskom referende sa môže napätie medzi Ukrajinou a Ruskom vystupňovať. Dôvodom môže byť očakávané formálne znárodnenie ukrajinských vojenských základní na Kryme a ultimátum ukrajinským vojakom, aby sa pridali na stranu samozvanej krymskej vlády.

Zdrojom znepokojenia sú aj rozsiahle manévre ruskej armády v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou a incidenty vo východoukrajinských mestách, naposledy v Donecku. "Ruský scenár na východe a juhu Ukrajiny by bol rovnaký ako na Kryme: vyvolať dojem chaosu, začínajúcej občianskej vojny. A pod zámienkou snahy o stabilizovanie situácie tam vyslať ruskú armádu. Kyjevská vláda by tak mohla stratiť kontrolu nad východnými priemyselnými oblasťami i prístup k Čiernemu moru."

Kým na ruskej strane je v zbrani najmenej 80.000 mužov - podľa niektorých zdrojov až 220.000 - a v pohotovosti sú stovky kusov ťažkej vojenskej techniky, bojových lietadiel a vrtuľníkov, ukrajinská armáda sa predstavila v nečakane zlom svetle. Napriek tomu, že formálne patrí na Ukrajine k ozbrojeným silám až 200.000 mužov, ukazuje sa, že väčšinu tvoria tylové a podporné jednotky, vojenské školy a civilný personál.

"Ukrajinská armáda má neuveriteľný počet dôstojníkov, 'papierovo' až 20.000, ale k bojovým jednotkám sa hlási len asi 70.000 vojakov. Keď odrátame letectvo, protivzdušnú obranu, námorníctvo – aktuálne zablokované ruskými vojenskými loďami na Kryme -, zostáva asi 40.000 vojakov pozemných síl. K nasadeniu je však aktuálne pripravených iba 6000 vojakov," vysvetlil Samus.

V krajnom prípade ostrej rusko-ukrajinskej konfrontácie by vzhľadom na tristný stav ukrajinskej armády podľa jeho odhadu hrozilo, že ruské vojenské jednotky sa objavia v Kyjeve už po troch až štyroch hodinách od začiatku útoku. Kyjev sa preto bude snažiť vyvarovať priamej vojenskej konfrontácie s Moskvou.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR