Recenzia : Život doteraz vždy išiel ďalej

Otázku, ako sa ženám na Slovensku žilo pred sto rokmi, si asi veľa čitateľov príliš často nekladie. Dejepis a dobová slovenská literatúra zostávajú väčšinou kdesi v záhyboch pamäte z mladosti. Preto mnohým možno príde vhod čin vydavateľstva Aspekt, vďaka ktorému sa po takmer štyridsiatich rokoch dostáva znova k čitateľskej obci životný príbeh Pavly Cebocli pod názvom Pavlin príbeh (pôvodný názov bol Osudná karta).

Napriek exotickému menu ide o dcéru kamenára balkánskeho pôvodu pochádzajúcu z Oravy. Kniha je jej vlastným spomínaním na detstvo, mladosť a neskôr na život dospelej ženy v meniacej sa dobe - na prelome 19. a 20. storočia a počas 1. svetovej vojny. V rozprávaní nemá politika takmer žiadne miesto. Pavla spomína na rodičov, príbuzných a na existenčné problémy, ktoré ju sprevádzali po celý život. Chudobná dcéra remeselníka musela odmalička ťažko pracovať, najprv doma, neskôr v Budapešti a vo Viedni. Očami ženy spoznávame detaily života na dedine i v meste, keď si, rovnako ako dnes, ľudia pomáhali i škodili, dopriali jeden druhému i závideli, rodili sa a umierali.
Pozoruhodná je Pavlina odolnosť a vyrovnanosť, s akou prechádza cez príkoria. Nikdy sa nebúri, prijíma udalosti, ako prichádzajú. Túto prirodzenosť sama autorka výstižne pomenúva v poslednej vete knihy: Život išiel ďalej. Pavla je hrdinkou v tom, ako si zachováva aj v najťažších situáciách zdravý rozum, na druhej strane sa neraz odovzdáva osudu - nezasiahne napríklad pri manželových neprezieravých činoch, ktorými dostal rodinu na mizinu, nebráni sa ani pri falošných obvineniach.
Kniha ponúka autentický náhľad na život, o akom by sme už dnes radšej nesnívali. 

Eva Michalková