Recenzia: Sláva Stanislava Štepku dáva správu o ceste hore

Keď sa počas víchrice narodil malý Joe Buster Keaton ( Ondrej Kovaľ, Michal Kubovčík, Stanislav Štepka), rodičom Myre (Maruška Nedomová) a Joeovi, jeho život bol spečatený divadlom, filmom, komédiou, no najmä vlastnými tragédiami – alkoholom a „ne“šťastím v láske...Preto najnovšia hra Stanislava Štepku Sláva, „dáva správu o ceste „tam“ hore o tom, že aj tu to občas za to stojí.

Stanislav Štepka v nej po prvý raz predostrel svoju dušu bez závoja.Som predovšetkým divák, pozorovateľ divadla, ale tak naplnená postavou, jej životom s posolstvami pre seba samú, som z divadla asi neodchádzala. Spočiatku som netušila, kam mám Štepkovu „novú ruku“ zaradiť, ale v tej svojej duši som jej našla jedno vzácne miesto, ak nie to najvzácnejšie. Neraz sa asi aj bežný divák pristihne, že uvažuje nad životmi tvorcov, hercov, v tomto prípade komika a autora v jednom. Štepka, tak ako Buster Keaton ponúka svoj život, no tak, ako ho ponúkol teraz, to ešte nikdy neurobil. A, nemal by prestať. Pridal totiž svoje otvorené srdce, k umu slov a tvorivosti tímu...

Vtipný, vždy pripravený, no inými neraz vyprázdňovaný a prázdny Buster so svojou mrazivou tvárou je obrazom duše autora Štepku. Krásna postava v dejinách divadelníctva, nádherná spisba a nevšedné podanie postáv...Tak by som autora charakterizovala. Myslím si, že sklamaní nemôžu byť ani tí, čo očakávali typické vidiecke príbehy, pretože významných postáv Štepka už priniesol na javisko niekoľko. Tento raz však aj seba...Vždy sa o to akosi medzi riadkami vo svojej skromnosti usiloval, ale „Sláva“ je čistá svojim štýlom. Toľko sĺz v jednej duši cez ten nevšedný rukopis a vkusný humor, ako v „správe o ceste hore“, sa vidí málokedy. No, vždy je prítomná aj tá druhá, pozitívna stránka a viera, že láska si človeka nájde. Stále mi pri pomyslení na sobotňajšiu premiéru chodí po rozume pocit, že k tomu ani niet čo dodať. Niečo tak bez výčitky, ešte k tomu aj s pocitom naplnenia divadlom, sa vidí málokedy. Autor by v každom prípade nemal prestávať a mal by tú „novootvorenú zásuvku“ zapĺňať...

Táto elegantná divadelná hra v dramaturgii Dariny Abrahámovej a v réžii dvorného Ondreja Spišáka na scéne Petra Čaneckého mi iba dokazuje, že to celé asi stojí za to. Aj divadlo, v tomto prípade celých 52 sezón RND, počas ktorých uviedli do života 58 titulov.