Recenzia: Shakespeare v manželskom trojuholníku na scéne Divadla Astorka

Hoci plánovaná premiéra, ktorá mala otvárať Festival Astorka 2016 sa pre zranenie Anny Šiškovej neuskutočnila, divadlo uvedie hru v úvode novembra.

Manželský pár Greg (Vlado Černý ) a Kate ( Anna Šišková ) sa ocitne v kríze a každý to rieši po svojom. Kate si predsavzá, že bude v osadách vyučovať rómske deti Shakespeara a Greg si volí cestu „nového vzťahu“. Domov si privedie „psa“ Sylviu ( Natália Puklušová ), ktorá mu pomáha riešiť pocit samoty a akejsi zbytočnosti a márnosti života... Asi takto sa autor Albert Ramsdell Gurney usiluje v hre Sylvia metaforicky naznačiť vznik akéhosi partnerského trojuholníka, kedy sa režisérka inscenácie v Divadle Astorka Soňa Ferancová pohrá s autorovou alegorickosťou a celý dej poslovenčí, aby aj divák, ktorý si predstavenie pozrie v Bratislave, či v inom kúte Slovenska, pochopil, že táto téma je kozmopolitná. Anka Šišková ako Kate sa pozerá na svoju postavu pozitívnymi očami a dlho o nej uvažovala:“ Skôr mi šlo o to, aby nebola vyslovene kladná alebo záporná“, hovorí. Čiže, aj samotná Kate prechádza v deji akýmsi rastom. Od pocitu rezignácie, cez uvedomenie si, že to tak nemôže nechať, až k nájdeniu „pochopenia“. No, stále sa tu zatiaľ hovorí o človeku, ale v Sylvii divák vidí aj podobu domáceho miláčika starnúceho Grega, ktorý si tak kompenzuje pocit nepotrebnosti. Natália Puklušová ako pes a človek, teda Sylvia, má podobu, akú jej divák prisúdi. Už psíčkar Tom ( Marián Labuda ml. ), majiteľ Hektora, varuje Grega, že ak dá psovi ľudské meno, neveští to nič dobré.

Vlado Černý alias Greg vníma túto sviežu komédiu ako „peknú metaforickú hru o medziľudských vzťahoch, ktorá prináša komické a smutné situácie, tak ako v bežnom živote“. Podľa Anky Šiškovej však „nie je možné klásť vinu len mladému dievčaťu, ale treba pozerať aj na stranu druhú“, a to je podľa nej problém dnešnej spoločnosti. Greg spočiatku stráca pôdu pod nohami, čo je divadelne veľmi pekne vykreslené na prozaických momentoch bežného dňa, no víťazstvo sa hlási zo strany zdravého rozumu, kedy manželka Kate spraví všetko preto, aby to ustála a stala sa zaujímavou. Zmení svoj postoj k manželovi, prijíma Sylviu – psa, ako súčasť domova a nájde cestu k odpusteniu. No, toto je varianta len vtedy, ak by Sylvia bola výlučne psom. Soňa Ferancová sa v závere pohrala aj s audiovizuálnou technikou, kedy chce podčiarknuť „lásku“ medzi človekom a psom, lebo na plátne beží film s fotografiami pánov so svojimi štvornohými priateľmi, preto tu otázka akéhosi pokĺznutia Grega odchádza do úzadia a z Kate sa stáva tajná obdivovateľka a milovníčka Sylvie. Celému deju napomáha Shakespeare, ktorý svojimi citátmi podčiarkuje metaforu príbehu. Vlado Černý tak hovorí:“ Krásny happyend... Manžel je schopný vzdať sa psa kvôli žene, ale ona ho prijíma kvôli manželovi...“ Ako by to bolo však v prípade oného manželského trojuholníka, to režisérka necháva divákovi na úvahu.

Autor: Jana Jurkovičová

Foto: Robert Tappert