Recenzia: Sex pre pokročilých v pražskom Studiu DVA je zážitkom, ktorý si človek otvorí v živote neraz...

Mladá kanadská autorka divadelných hier Michele Riml si vyslúžila uznanie už v mnohých krajinách a za jej divadelné hry, ktoré začala písať už v sedemnástich rokoch, získala mnoho ocenení. Hoci ona sama sa ešte nedostala do veku a situácií hrdinov z inscenácie Sex pre pokročilých, ktorá mala premiéru 16. septembra, dokáže odhadnúť a zhodnotiť situačné reakcie veľmi citlivo, a hlavne pravdivo. A práve po spomínanej inscenácii siahlo pražské Studio DVA, kde k režijnej práci prizvali dnes už skúsenú režisérku a dramaturgičku Darinu Abrahámovú.

Po jej minuloročnom režijnom úspechu v Prahe pri predstavení Arnolda Weskera Ženy prežijú ! ju prizvali na spoluprácu opäť. Jej schopnosť odhadnúť situácie a vedieť, kde je ich hranica, je medzi českým publikom veľmi obľúbená. V hre Sex pre pokročilých s Janou Krausovou a Karlom Rodenom dokázala využiť a vyťažiť všetko. A to aj zo skutočnosti, že niekdajší partneri sa zrejme v hre stretli neraz „sami so sebou“. V hre sa snúbi citlivý prístup k téme, jemnosť, dôraz na jednotlivé momenty spoločne s českým hereckým kumštom, no tento raz skutočne s presvedčením aj v tvárach oboch protagonistov. Hru si totiž užívajú, žijú, a tak podávajú publiku. V Prahe sa na Sex pre pokročilých už do konca roku nedá dostať, pretože až do decembra je vypredané. Zaradili ju aj ako silvestrovské predstavenie.

Samotná atmosféra divadla a umením dýchajúca Praha počas teplých októbrových večerov len pridáva na zážitku z prostredia, akým Studio DVA je. Profesionalita evidentná už na organizácii, vysielačkami a jednotne upravené a príjemné hostesky, ako aj herci , ktorí spoločne s divákmi zdieľajú jeden divadelný klub... Čiže, nie je problém pri príchode do divadla stretnúť Karla Rodena idúceho s džúsom do svojej šatne...Je to síce možno vedľajšie pri hodnotení predstavenia, no táto atmosféra sa od samotného naladenia pri sledovaní predstavenia nedá odmyslieť.

Na javisku sa zjaví štýlovo upravená miestnosť, dômyselne erotizmus naznačujúca scéna od samotnej Jany Krausovej, plátno... Darina Abrahámová siahla po spojení videoprojekcií s divadlom . Ich autorom je Adam Kraus, ktorý v nich účinkujúcu Tonyu Graves zrejme navnadil na tú správnu strunu.

Víkend v zážitkovom hoteli za tritisíc síce v niektorých momentoch vyzerá ako stratený, no všetko je to napokon proces ústiaci do pozitívneho výsledku. Už samotná autorka tu hovorí o motivácii dvoch ľudí, o tom, aby človek mal dôvod ísť ďalej, nie vždy za cenu vtipu, no pravdivosti áno. To, čo je podľa režisérky bolestivé a komické zároveň, je skutočná scéna života a priorít dvoch pohlaví v súčasnej „cynickej dobe“. Hovorí aj o tom, že je nevyhnutné prinášať obete a ústupky. V hre však zostáva aj odkaz mladej kanadskej autorky, ktorá tvrdí, že žijeme aj v kultúre, ktorá dokáže byť vo vzťahoch nesmierne povrchná, a tak sa stáva, že Alica a Jindřich idú občas úplne rozdielnou cestou, no napokon sa v jednom bode stretnú. Ich stratené ja v dlhodobom vzájomnom vzťahu si nájde svoju novú oprášenú podobu.