Recenzia: Pokušenie je zamyslením nad sebou samým

Tagy: Prešporské divadlo Jana Horváthová

Dôvodom na napísanie článku o predstavení, adaptácie Pokušenia Paula Coelha teda nie je premiéra, ale prostý dôvod príjemne prežitého večera v spoločnosti hercov „Prešporského“ a ich vizuálne dotiahnutého „kúsku“. Je to totiž jediná  adaptácia cudzieho diela tohto autorského divadla, a to hneď jedinečná, pretože ako prví v Strednej Európe získali práva na spracovanie Coelhovho diela, lebo autor sám je presvedčený o dokonalosti svojich diel a predstava inak zdieľaného výtvoru uňho nie je prípustná. S týmito slovami herec , člen Prešporského divadla a predstaviteľ farára Štefan Richtárech začínal piatkové predstavenie Pokušenie. Ide o skutočne vyšperkované dielko, pretože celý dej datuje a predurčuje atmosféra vizuálnych efektov a hudobného spracovania Andreja Kalinku a herci sú akýmsi „doprovodom“ videoprojekcie. Je to vskutku inscenácia nabitá efektami a tanečnými kreáciami umelcov, pretože ani samotné modlenie sa farára s pani starostkou Elenou Kolek Spaskov sa nezaobíde bez tanca... Keby modlenie, pretože väčšinou ide o provokácie zo strany predstaveného cirkvi smerom ku starostke, a ak nie, tak o kutie plánov, ako ju zmanipulovať. Veď , niet človeka bez viny a farár vždy pekne krásne zdupká a zlý je niekto iný. Kolektív divadla sa práve pre túto charakterizáciu cirkevníka nemohol zúčastniť na festivale Gorazdov Močenok, no na druhej strane dostal vyznamenanie, že práve takto to v cirkvi chodí, a to od nemenovaného priateľa a prívrženca divadla.No, nebudeme tu rozdúchavať polemiku, ako to je a ako to nie je, pretože všetci sme len ľudia a neradno súdiť podľa talára či džínsov. Každý koná podľa svojho vedomia a svedomia a tvorcovia z Prešporského divadla konali najlepšie ako vedeli, lebo ich samých to stálo nejeden mesiac príprav. Aby sme však neodbočili od príbehu, celý je založený na pokušení, na pokušení urobiť zlú vec pre zlato. Cudzinec  alias Martin hronský prichádza do mesta a vábi k sebe slečnu, číru a dobromyseľnú bytosť v stvárnení Daniely Mackovičovej, ktorá sa nenechá opantať sľubmi ani pre bohatstvo. Všetko sa to odohráva na hrane: urobiť či neurobiť zločin, zabiť či nezabiť človeka... Vplyv cudzinca sa však prenesie na cirkevníka a starostku a doplatí na to „Pomätená“ v stvárnení Judity Hansman. V takomto podaní by však išlo o strohý dej, no myšlienkové poryvy, obavy, vnútorné motívy sa odvíjajú v priebehu celého predstavenia v dušiach postáv aj divákov. „Vykoná, alebo nevykoná zlú vec?“, zneje v duši diváka.“ Prečo je to tak, prečo to cudzinec chce?“... Z prostého dôvodu, z praobyčajnej pomsty iným, aby aj oni mali krvavé ruky. Príliš kruté, možno si niekto povie, no vizuálne efekty, pekné tváre a tanečné kreácie hercov vytvoria príjemnú atmosféru a divák preto neodíde z divadla Elledanse sklamaný ani vyplienený, no s myšlienkami a otáznikmi vo svojom vnútri. A za to táto návšteva veru stojí.

Autor: Jana Horváthová

Tagy: Prešporské divadlo Jana Horváthová