Recenzia : Obrazy unikajúceho sveta

Slovensko má väčšina jeho obyvateľov - aspoň tak si to myslia - prečítané. Z inakšieho uhla sa na rodnú krajinu pozrel fotograf Andrej Bán vo svojom fotografickom diele Iné Slovensko. Kniha zahŕňa snímky z posledných pätnástich rokov, najstaršie sú z roku 1989. Zachytená éra mu ponúkla neustále sa meniacu, v našej histórii dovtedy nepoznanú dobu. Napriek tomu Bánove fotografie pôsobia starosvetsky, akoby pochádzali spred niekoľkých desaťročí. Priznáva to sám autor: „Najviac ma zaujíma autentický život, rituály a zvyky obyčajných ľudí, ktorí žijú akoby proti prúdu času. Zaujíma ma také Slovensko, ktoré mizne, ktoré sa nevie a možno ani nechce vyrovnať s ‘novou dobou’.“

Ústredným motívom fotografií je človek a jeho výtvory. Nie vždy je centrom obrazu, často je veľká plocha prázdna a len v rohu sa nachádza postava alebo jej časť. Fotka napriek tomu nepôsobí vyprázdnene. Bán hovorí skratkovitou a výstižnou rečou, na silnú výpoveď mu stačí minimum obrazovej hmoty. Múr krčmy, zasnežené lavice, v rohu sedí dieťa v aute a čaká. Základným nástrojom je kontrast. Bán spája „vysoké“ s „nízkym“, napríklad vo fotografii zákazníkov močiacich na plot penziónu Andy, nazvaného podľa Warhola. Zachytáva ľudí pri prirodzených činnostiach, prostredie im však dodáva oveľa hlbší, až symbolický význam.
Symboly sú prítomné vo väčšine fotografií, náboženské, politické či národné. Každá fotka pôsobí ako vstupenka do oveľa širšieho sveta. Akoby samotná estetická krása obrazov bola len základom pre množstvo skrytých odkazov, náznakov neviditeľnej, no o to bohatšej reality.
Slovák v Bánových fotografiách má mnoho podôb: starý človek, Róm, prisťahovalec, pútnik či dieťa. Autor je výborný pozorovateľ, v zhustenej forme sa mu podarilo zachytiť svet, na ktorý hektická doba nemá žiaden vplyv.  

(uwe)