recenzia - Morrisonovej Láska sa s nami neláska

Láska je jedno z najviac skloňovaných a, pravdepodobne, aj najviac zdevalvovaných slov súčasnej doby. Sprevádza nás takmer všade. Ozýva sa z rádia, vidíme ho v každom druhom výklade. Rozpráva sa o láske k tisícom veciam, k blížnym, alebo o tom, aká je dnes láska vzácna, krehká, dočasná, svetová, zbytočná. Preto názov nového románu Toni Morrisonovej v prvom momente vyznieva hlucho, neurčito: Láska. No a čo? Dielo je v skutočnosti príbehom absolútnej nenávisti, ktorá však kedysi dávno, pred päťdesiatimi rokmi, bola láskou.
Tridsiate roky, prímorské mesto, hotel patriaci bohatému černochovi. To sú súradnice, v ktorých sa začnú rozkladať vzťahy jednej rodiny. Stávame sa svedkami podlosti, zrád, intríg a zlomyseľností, ktoré majú spoločného majiteľa - nenávisť. Dej románu sa začína na konci príbehu, v deväťdesiatych rokoch. Každou stranou sa vracia späť do minulosti a odhaľuje hrozivé podhubie dlhoročného nenávidenia sa, činnosti, ktorej postavy venovali väčšinu svojho života. Príbeh sa otvára pomaly, čitateľ sa len postupne začína orientovať v spleti monológov, spomienok a vzťahov medzi postavami. Morrisonová sa neponáhľa, takouto taktikou zvyšuje napätie a drsná pravda odhalená v závere vyznieva o to surovšie.
Román má zložitú štruktúru a komplikovaný jazyk, čítanie miestami až fyzicky bolí. Autorka však píše úžasne sugestívne, núti čitateľa prežívať odpudivé skúsenosti spolu s postavami, nemilosrdne ho drží pri zdroji ľudského úpadku a hnusu. Román Láska je sarkastickou fackou pre každého, kto by podľa názvu očakával aspoň náznak romantického nedeľného čítania.
Eva Michalková