Recenzia: Mladá krv na Malej scéne STU hrá o tom, o čom spoločnosť mlčí

Mladý inscenačný tím v zložení Anton Korenči a Juraj Bielik s hercami: Tomášom Vravníkom, Elenou Kolek-Spaskov, Michalom Jánošom, Danielom Fischerom a Gabrielom Tóthom ju poňal ako pohľad na dnešok, na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu. Je teda spoločnosť ponorená vo výkaloch? Odpovede z pohľadu generačného divadla Malá scéna STU sa dočkáme aj dnes o 19.00 na Dostojevského Rade v prvej repríze predstavenia. Odvaha mladým v tomto prípade nechýba a všakovakú podobu Kráľa Ubu divák musí vnímať s nadhľadom a s rezervou. Režiséri Anton Korenči a Juraj Bielik sa zámeru zosmiešňovania moci nezľakli a vzali si ju na mušku sebe vlastným absurdným spôsobom. Veď, napokon, táto dvojica má za sebou už viacero spracovaní existencionálnej problematiky. A rovnako, je to aj v najnovšej inscenácii Malej scény STU... Kráľ Ubu sa ujme moci, no iba moci nad sebou samým, pretože jeho absolutistické myslenie nedovolí nikomu, aby prispel tak k dobru, ako i k zlu. Hre nechýba zdravý erotizmus, nadhľad ani moderné poňatie. Herci sú takmer stále na javisku v plnom zložení, obrazy idú tak rýchlo, že divák celý ich sled vníma a posudzuje možno až spätne. Práve preto, aby mu neuniklo ani slovko napísané medzi riadkami mladými inscenátormi. Scéna a kostýmy Jakuba Rekena sú nápadité a mydlové bubliny sťaby sneh, sú možno až náznakom melanchólie... Využitie kovového koryta na scéne je všestranné a molitanové výkaly nepôsobia na scéne vôbec rušivo, ak si domyslíme, o čom Kráľ Ubu je, pretože takmer každú myšlienku inscenátori podčiarkli sebe vlastným nihilizmom a príslušnými pomôckami z „domácich potrieb“...Nevšedná, no zaujímavá podoba predstavenia je niečím novým, a zároveň presvedčením, že mladá krv sa nebojí experimentovať a hrať aj to, o čom spoločnosť mlčí.  

Autor: Jana Jurokovičová, foto: René Miko