Recenzia: Len tak prišli, horká komédia alebo správa o tom, ako dedičia konali v RND

Tagy: Radošinské naivné divadlo Stanislav Štepka

Zavedie ho nielen do náručia poézie humoru, ale ho posadí aj na poriadne tvrdú stoličku reality. Na texte sa spoločne so Stanislavom Štepkom totiž podieľali aj dramaturgička a herečka s modernistickým pohľadom Darina Abrahámová a temperamentný Peter Mankovecký. Táto trojica sa počas mnohých stretnutí dohadovala na znení a podobe smutno smiešnej divadelnej reality predstavenia. Samotný Stanislav Štepka sa v bulletine vyznáva z podnetov divákov, ktorí si sami žiadajú prítomnosť,  ako oni sami žijú, ale novú, pravdivú, dnešnú. Vraj, návratov bolo dosť a dnes nežijeme o nič krajší život ako naši rodičia či starí rodičia. No, naoko... Je aj chudoba, no najmä tá vnútorná, ktorá je ako mor, tá pohltí celého človeka. Autor a duša RND Stanislav Štepka je krásny najmä tým, že dokáže z každej situácie urobiť divadlo. Hoci aj z cesty autobusom, alebo z podedenia vo svojej vychýrenej krčmičky v Radošine. To, čo však v hre Len tak prišli diváci uvidia, je nóbl podnik s „vyberanou spoločnosťou“ našich najvrchnejších . Na kare sa stretne smútiaca rodina, ktorá „oplakáva“ smrť primátora a hlavy rodiny / Csongora Kassaia/ a do všetkého sa primiešajú dvaja podivíni z inej planéty / Stanislav Štepka a Martin Škoda/, alebo skôr naši. Opäť, len naoko... Nezanedbateľná je autorova a hercova láska k človeku, ktorou sa pozerá aj na tú dnešnú realitu a človeka v nej.Miluje ho. A, napriek nutnosti pokroku, nie však jeho presláveného kina Pokrok, zostáva verný svojej láske k človeku ako takému, aj so svojimi chybami. Potom sa nám ani mafiánska rodina nezdá zďaleka tak čierna, ako v skutočnosti je. Dvaja „ľudia“ z inej planéty prinesú na javisko jemnejší pohľad na skutočnosť a pomocou svojej sofistikovanej techniky vnesú do života zúčastnených nový pohľad. Otázky sú ale na mieste. Kto je vlastne ten dobrý? Je to dcéra Rita / Michaela Szöcsová/, ktorá videla otca vraždiť a neprijíma ho, hoci už mŕtveho, alebo syn Jerguš / Michal Kubovčík/, ktorý otca síce miluje, ale žil len z jeho slávy. Alebo je to žena zosnulého Eliáša /Darina Abrahámová/ či milenka a notárka „z moci pána“ oboch /Maruška Nedomová/, ktorej krásny hlas v speve v tejto hre síce nezaznel, no opäť dodala postave novú črtu. Ani spomínaná Darina Abrahámová v hre Len tak prišli nie je naivnou postavou, ale skôr dámičkou z polosveta, ktorý ovláda ostatných. Nemožno zabudnúť ani na niekdajšieho pánskeho holiča a súčasného hovorcu a asistenta zosnulého, Demáka,  Reného Štúra. Ten má už svojho pána dosť, no nikdy by sa nezriekol života v zlatej klietke. Človeka až zamrazí, keď si uvedomí , že má pred sebou na malej ploche ten veľký a náš svet. Na mieste je skúsiť sa nechať unášať  len tak poetikou divadla a nechať žiť.





Autor: Jana Horvátová

Tagy: Radošinské naivné divadlo Stanislav Štepka