Recenzia - Kto sa bojí, nech nejde do domu

3:15 zomrieš (Amityville Horror), USA, 2005.
Réžia: Andrew Douglas, scenár: Scott Kosar podľa románu Jay Ansona, kamera: Peter Lyons Collister, hudba: Steve Jablonsky, hrajú: Ryan Reynolds, Melissa George, Philip Baker Hall

Mnohým z čitateľov ešte určite znie v ušiach vtieravá melódia ústrednej skladby z ponášky na reality šou istej mediálne známej košickej dvojice. V dome na Pereši však strach vyvolávali úplne iné udalosti a osoby ako v podobne rozľahlom, no útulnejšie pôsobiacom domčeku v mestečku Amityville, do ktorého sa sťahuje nadšená mladá rodinka Lutzovcov. Na vysnívanom dome pri jazere im neprekáža ani jeho temná minulosť, pretože veria, že nový začiatok nemôže priniesť nič zlé. Obrovské nadšenie sa však pomaly scvrkáva, keď si čerstvo nasťahovaní obyvatelia začnú všímať čudné zvuky, rozprávať sa s neviditeľnými kamarátmi alebo sa jednoducho povahovo radikálne meniť.
Horor 3:15 zomrieš je remakom pôvodného amerického filmu Amityville Horror, ktorý v roku 1979 dokázal do kín pritiahnuť davy divákov. Obávam sa, že nová verzia nebude mať podobný osud. Jej základným problémom je, že diváka vopred upozorňuje na to, čo má byť zdrojom napätia a vyvolávať strach. Príliš jasne spája Ronnieho, ktorý v dome zavraždil šesť ľudí a otca novej rodiny Georga Lutza, vplyvom domu postupne meniaceho svoju osobnosť. Žiadnou novinkou nie sú ani motívy ako neviditeľná kamarátka malej dcéry, ktorú všetci považujú za vymyslenú, strašidelná pivnica plná čudných predmetov, plieskanie zamknutých dverí vo vetre, ani televízor, v ktorom sa samé od seba objavujú nevysvetliteľné obrazy. Vo finále sa k spomenutým motívom pridávajú ešte krvavé a hnisavé umučené telá v zamurovanom suteréne domu a naháňačky so sekerou okolo domu v búrke. Viac ako samotné dianie na plátne šokujú diváka vo vhodnej chvíli zvukové efekty. Ak ho, samozrejme, nevydesia už stokrát použité známe postupy a nie je mu odporný pohľad na otvorené rany, lebky a krvavé kaše v nich. Slovom, opäť sa potvrdilo, že remake málokedy dosiahne, či nebodaj prekoná kvalitu originálu.
Katarína Lednická