Recenzia: Kaiserova one-man-show

Žralok v hlave ČR, 2004
Scenár, réžia, animácia: Marie Procházková, hudba: Jan P. Muchov, hrajú: Oldřich Kaiser, Jana Krausová, Kristýna Leichtová, David Máj

Obsadiť českého herca Oldřicha Kaisera do hlavnej úlohy svojho filmového debutu si vyžadovalo poriadnu dávku odvahy. Mladá česká animátorka Maria Procházková však nedala na reči o Kaiserových problémoch a vyplatilo sa. Známy český herec bol nielen najdisciplinovanejším členom štábu, ale filmárom prepožičal aj vlastný byt. Okrem toho v snímke Žralok v hlave predviedol výkon, aký by mu závidel aj De Niro.
Jeho mužíka v tielku a trenírkach, pofajčievajúceho na chodníku a oslovujúceho okoloidúcich s čudnými, často i smiešnymi otázkami, môžeme poznať aj z vlastného okolia. Stretávame ho na chodníku alebo z diaľky obchádzame, trochu sa ho bojíme, trochu sa z neho smejeme. Ale v skutočnosti o ňom nevieme nič. Nevidíme do jeho minulosti ani do jeho hlavy. A práve tam sa skrýva žralok... Na existencii tohto „predátora“, symbolizujúceho duševnú chorobu, je postavená celá snímka. Neodvíja sa v nej klasický príbeh s úvodom, so zápletkou, a tak ďalej. Divák je svedkom každodenného zápasu s neviditeľným nepriateľom.
Kaiserovo herectvo je dôkazom, že hercova tvár je ešte stále jedným z najsilnejších výrazových prostriedkov filmového umenia.
Žralok v hlave sa dá vnímať ako film o schizofrénii, o ľudskej nevšímavosti, či naopak láskavosti. Všetkého je v ňom po troche. Asi aj preto z neho najviac vyčnieva pocit nevyhranenosti.

 

Katarína Lednická