Recenzia: Júlia ako „pojašená šestnástka“, Rómeo – technik a láska ako vírus...

V nedeľu na Lodi Adyho Hajdu a Romana Luknára odohrali predstavenie Rómeo, Júlia a vírus, kde v úlohe Júlie nahradila pôvodnú predstaviteľku Luciu Hurajovú, už mamičku, ďalšia herečka súboru Zuzana Kyzeková. Predstavenie však dostalo novšiu podobu z viacerých strán, pretože Jakub Nvota a herci Štefan Richtárech, Štefan Martinovič a .Martin Melo sú natoľko zdatní v prevlekoch a v zmenách polôh charakteru, že si zahrali hneď viacero úloh. To je však o Túlavom divadle známe, nakoľko má za sebou tvrdú „školu ulice“, ktorou aj spomínané predstavenie Rómeo, Júlia a vírus prešlo...Je teda ostrieľané reakciami stovák divákov a tvorcovia vedia, čo na ľudí platí. Malé nuansy, slovné hračky, mimika, spôsob artikulácie, podania a výraz...Toto všetko je pre zoskupenie, teda skôr skupinku hercov a spolutvorcov smerodajné, pretože vedia pracovať s divákom... Štefan Richtárech ako „Jožko“ a dojka s prsiami deviatkami siahajúcimi do Florencie zároveň, ale i rytier a hrdina...No, najmä tvárny herec, ktorý sa nebojí ani postáv, ktoré majú isté znevýhodnenia. Divák ho miluje...


Hoci v Túlavom divadle aj ten hrdina nesie so sebou tak príznačný občas trpký, trochu sarkastický, no najmä chápavý humor. Jakub Nvota je síce ľudomil, no občas sa divák zračí v tom ktorom hrdinovi jeho predstavenia s nejednou chybou či chybičkou. Rómeo z radu divákov, teda, akože, prichádza medzi tých pozvaných netušiac, ale s istotou. ..Martin Melo bol síce v TRTÚDe ocenený soškou za jednu náhodnú a nezámernú neúčasť práve na menovanom predstavení ako „strýc Moták“, ale tento talentovaný mladý muž si zaslúži aj uznanie. Už ostrieľaný herec a pomocný manažér Túlavého divadla sa časom vyhral a v súbore usadil. Júlia, v tomto prípade Zuzka Kyzeková, ako pomerne nová predstaviteľka tejto roly, hoci zďaleka nie tak romantickej ako u Wiliama Shakespeara, si počína s istotou. Ako už bolo spomenuté, dôraz dáva Jakub ako autor a režisér najmä na výraz a herci sú na jeho spôsob tvorby zvyknutí, nakoľko časť z nich ide s ním ešte od školských čias a vzniku divadla ako divadelnej potulnej skupiny s pôsobiskom v Trnave.

Fascinujúca je najmä nevyčerpateľnosť a nápaditosť , s ktorou skupina pracuje. Rovnako, ako u predchádzajúcich predstaviteľov, ani Štefan Martinovič, v súčasnosti aj predstaviteľ Dona Juana v najnovšom In vino, sa nebojí improvizovať. Prázdne javisko, v strede jedna tyč sťa rebrík a visiaca pošva na meč...Toto je Shakespeare a jeho renesancia...Na druhej strane ostrovtip, brisknosť a jas slov...ako Jakub Nvota a jeho Túlavé divadlo pôsobiace tak na potulkách, ako aj na Adylodi. Dve paralely a dve polohy stretávajúce sa v jednom bode, a to v bode tvorivosti, filozofie a schopnosti zaujať.



Autor: Jana Jurkovičová