Recenzia: Jama deravá - Divadlo Astorka

Je teda na mieste, trochu pritvrdiť, a možno občas i zobudiť a upozorniť na naše, ľudské nedostatky. Smejeme sa na vlastnej hlúposti, hoci nepopieram, predstavenie je zaranžované a zostavené vtipne. Reč je o autorskom predstavení Divadla Astorka s názvom Jama de...ravá...Na mieste sú aj tri bodky v bulletine pri názve predstavenia, pretože  tú DIERU v živote cítia aj samotní umelci, hoci Ady Hajdu siaha po kuse z torty pri spomínaných 2 percentách do LIT Fondu nenásitne. Divák nadobúda pocit, že ide o komédiu, no na stole, na javisku a doskách, ktoré v prípade Astorky nikdy nemlčia, sa pozerá na vlastnú tragédiu. Platíme za záchranu života? Podplácame? Je nám vtipné, keď sa pozeráme na zomierajúce dieťa a sme v tejto situácii skutočne? Je teda na mieste, možno už aj načase, aby divák našiel aj ten posledný zbytok hrdosti a prestal robiť to, čo sa mu na ňom samom nie vždy pozdáva. Korupcia v zdravotníctve je na dennom poriadku, a to priam každú sekundu, kvalita však nie vždy. Je nám naponáhlo, keď vidíme zúfalú matku, ktorej v Anglicku či na Slovensku pre neschopnosť súdnictva odnímajú dieťa? Máme vymožiteľnosť práva pre seba v tomto štáte? Akú hodnotu má na Slovensku žena, ktorá hľadá práva na výživné na dieťa.

Je možno oponovať, že človek musí vidieť do čoho ide, ale Jama deravá nie je len o jame v systéme, ale v našich srdciach, dušiach, povahách. Pozeráme do mobilov, čo ak je niekomu vedľa nás zle...Dnes je dobre nám, ale zajtra, zajtra nemusí. Pozeráme do výkladov na pekné kabelky, koľkým ľuďom by pomohol ten čas, nehovorím o peniazoch, patria tomu, kto ich zarobil, ale vynakladáme čas vždy na to, na čo treba, kde máme z neho osoh... nie. Počúvame Simu Martausovú, a uvažujeme niekedy aj o čom spieva, že spieva o človeku? O nás? Nedalo by sa s tým niečo robiť? Astorka teda prišla s „peckou“, ktorá má už síce zopár sezón, ale dnes je aktuálna...Preto je treba povedať, že jediný svetlý bod je divadelná upratovačka, a darmo sa divák zodvihne zo sedadla pre pejoratíva, príde domov a správa sa trikrát horšie, a to aj bez nich. Nie je to vždy o forme slova, o jeho podobe, ale o obsahu. Pokúsme sa zamyslieť sa nad sebou, keď nám toto divadlo tú šancu ponúka, nepodporujme regres charakteru, ale dajme šancu jeho zušľachteniu.

Autor recenzie: Jana Jurkovičová