Recenzia: Idiot v Astorke je minimalizmus s maximálnym účinkom

Tagy: Divadlo Astorka

 
Úspornosť slov a výrazu pôsobí na diváka sviežo a moderne, a nie zastarale, pretože režisér sa uspokojil s civilným prejavom hlavného protagonistu Myškina v stvárnení herca Mariána Miezgu. Do dvoch a pol hodiny vtesnal celú filozofiu a náznaky patiny, pričom celé dielo je „nové“ a zohrané. Z predstavenia cítiť súhru, v ktorej sa napokon nieslo celé skúšobné obdobie, kde kolektív tvorcov trávil na javisku a v hľadisku divadla niekedy aj neskoré večery. Mladá krv a ostrieľaná precíznosť tak na javisko priniesli veľa z kvalitnej realistickej dramatiky, pričom je blízka aj mladému divákovi. Astorka, vôbec, je divadlom, ktoré po nej siaha pravidelne, rado a s odvahou. Aj také diela sú súčasťou vzdelávania diváka, ktorý prichádza za umením. Skomornením Idiota v preklade a v dramaturgii Andrei Dömeovej a so scénou Andreja Ďuríka tvorcovia nič nepokazili, skôr naopak, s úspornením priestoru umožnili inscenácii viaceré možnosti hosťovania v iných divadlách, nakoľko Astorka samotná neraz hostí iné súbory. Priestory niekdajšieho kina Pohraničník pod Ministerstvom Kultúry sa tak večer čo večer približujú „starému dobrému“ Suchému Mýtu, kde Astorka už vtedy písala históriu inscenovania ruskej klasiky a vždy mala svojho diváka, ktorý sa vrátil na na Námestie SNP. Dôležité je však spomenúť aj iných protagonistov a ich postavy. Jemná a krehká Rebeka Poláková a jej „Piafovsky trpká“ Nastasia Filippovna bola skvostnou a zároveň vyzývajúcou bytosťou. Chýbal jej už len šansón, jednoducho, jedno vynikajúce stvárnenie silnej utýranej ženy. Nezaostáva za ňou ani Zuzana Konečná ako Marfa... Lukáš Latinák ako Rogožin, ctiteľ Nastasje s majetníckymi sklonmi a umierajúci  Ippolit Juraja Kemku sú príjemnou zmenou uhla pohľadu na herecké umenie dvoch spomínaných hercov. Rovnako ako Róbert Jakab a jeho Pticyn  a Marián Labuda ml. ako Gaňa sa s postavami pohrali a usilujú sa vniknúť do ich charakterov. Je teda príjemné zistenie, že komercia z ich tvárí nič neuberá. Zuzana Porubjaková ako Aglaja, milujúca a krásna žena, ktorá nenachádza štasie v láske je sviežim a veľmi talentovaným „prírastkom“ v súbore Astorky. Herečka, ktorá si zvolila štúdium herectva na bratislavskej VŠMU, keď mala ponuku aj z Prahy, je istotne obohatením nášho divadelného umenia. Boris Farkaš a Anka Šišková ako overená kvalita sú piliermi hereckého súboru a Farkašov starý dobrý prejav „niekdajšieho herectva“, možno aj so spomienkou na Zacharovu a Záborského školu divákovi pripomína, čo a koho všetko si treba na javisku vážiť.  Idiot Divadla Astorka je teda ďalšou korálkou na náhrdelníku ruskej klasiky na javisku spomínaného divadla.






Autor: Jana Jurkovičová