|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. januára 2006
Recenzia - Hra o jednej noci, dvoch ľuďoch a troch milovaniach
Terrence McNally: Frankie a Johny
Zdieľať
Hrajú: Kamila Magálová a Marian Geišberg
Premiéra Štúdio L+S 13. januára 2006
Obrysy dvoch ľudských tiel v prítmí javiska iba tušíme. O to výraznejšie ich počujeme. Sexujú, a pôsobí im to rozkoš. Pre prudérneho diváka možno bezostyšný začiatok očakávaného umeleckého zážitku, v každom prípade však hľadisko okamžite zaujme.
Po tomto vstupe „in medias res“ do intímneho života Frankie a Johnyho sa stávame svedkom ľudsky dojímavého striptízu Muža a Ženy. Životom, vzťahmi aj sebou samými sklamaných osamelých bežcov. Zoznámili sa v zamestnaní. Do bistra, v ktorom ona je čašníčkou, prišiel ako nový kuchár.
Podnetom na ich zblíženie je sexuálna príťažlivosť. Tá je na javisku latentne prítomná. Otvára dvere situačnému aj slovnému humoru. Dodáva príbehu pikantnosť večného boja pohlaví. Oba jeho póly otvorene i skryto prejavujú záujem o toho druhého, s bezprostrednou ľahkosťou, humorným nadhľadom, ale i cez mučivé spomienky sa priznávajú k zbabranej minulosti. Obaja prežili vzťahové Watterloo. Existenčne sa ako tak držia nad vodou. Túžia po životných istotách, ľudskej blízkosti, uznaní, po novom vzťahu. Aj sa ho boja. Najmä ona.
Nič nové pod slnkom. Skoro všetko, o čom sa na javisku hovorí, divák zažil na vlastnej koži.
Hru napísal Terrence McNally (1939), dnes už svetovo uznávaný americký dramatik. Protagonistami filmovej podoby Frankie a Johnyho sú Michele Pfeifferová a Al Pacino. Ich predstaviteľmi - v celoslovenskej premiére v Štúdiu L+S v piatok trinásteho - sú Kamila Magálová a Marian Geišberg. Je rozkoš sledovať ich s ľahkosťou a bravúrou zvládnuté presne pointované dialógy. Premyslenú psychologickú drobnokresbu, schopnosť zachytiť, podčiarknuť či vedome zahodiť najmenší záchvev duše slovom, mimikou, gestom, pohybom. Geišberov Johny je vo svojej živočíšnej spontánnosti až dojemný, najmä v situáciach, keď bezmocne trpí. Magálovej Frankie, možno práve preto, že sa skôr snaží skryť do ulity, než ako by sa mala vnútorne odovzdať situácii, rozohráva vnútorné pochody do množstva až prekvapivých hereckých nuansí. Jednoducho, herecký koncert.
Eva Galandová