recenzia filmu - Kovboj na ceste do minulosti

Bývalá veľká hviezda westernových filmov Howard Spence žije život prestarnutého kovboja. Keď práve nehrá, otupený alkoholom a drogami láka mladé naivky na svoju zašlú slávu. V jednej z čoraz zriedkavejších triezvych chvíľ naňho doľahne osamelosť a rozhodne sa rázne a nečakane proti nej zakročiť. Rovno z pľacu ufujazdí na koni do púšte, odkiaľ sa vydá na dlhú a často nepríjemne živú cestu do minulosti. Na nej stretáva servírku Doreen, ktorú kedysi miloval a opustil, a potomkov, ktorí neprejavujú rovnaké nadšenie z jeho náhleho objavenia.
Odhaľovanie minulosti - a špeciálne tej vlastnej - býva zriedka jednoduché a bezbolestné. Chyby, ktoré sa stali dávno, sa už málokedy dajú napraviť a ak, stojí to veľa námahy, obojstrannej ochoty a odpúšťania. Režisér Wim Wenders to vie. Preto necháva svojho kovboja trmácať sa minulosťou - znova samého. Jeho „rodina“ žije celkom spokojne aj bez neho a Howardov návrat neznamená v ich životoch už žiadny zásadný prevrat. Výnimkou je blondínka Skye, ktorá pre znovunájdeného otca prejaví oveľa viac pochopenia.
Snímka Nechoď klopať na dvere je málo akčná dráma, road movie, kde sa príliš veľa necestuje a romanca bez dokonale romantického konca. Napriek tomu je dojímavá, prekvapujúca a vizuálne príjemná.
Katarína Lednická