![]() |
12. januára 2006
Na začiatku treba predovšetkým zdôrazniť (hoci to znalcom počítačových hier určite nebude treba pripomínať), že snímka Doom vznikla podľa predlohy kultovej počítačovej strieľačky. A tak sa na ňu treba aj pozerať. To, že zápletka aj scéna sú ako vystrihnuté z Votrelca, bije do očí už od prvých záberov. Novinkou nie je ani mutačný princíp, na základe ktorého sa nevinní pracovníci výskumnej stanice Olduvai menia na krvilačné monštrá. Milovníci zbraní a bezduchých vyvražďovačiek si prídu na svoje predovšetkým v scéne, ktorá predchádza veľkému finále, nakrútenej z pohľadu hráča Doomu.
Synopsa filmu je pomerne jednoduchá. Z výskumnej stanice na Marse prichádzajú znepokojivé a nejasné správy. V priestore laboratórií je vyhlásená karanténa, preto armáda vyšle osemčlennú elitnú jednotku námorníkov s rozkazom vyriešiť podozrivú situáciu a obnoviť prevádzku stanice. Podzemné laboratóriá však nie sú skryté v labyrinte temných chodieb len tak, pre nič za nič. Čoskoro sa ukáže, že sa tu uskutočňovali genetické experimenty, ktorých výsledky teraz číhajú na vedcov a pracovníkov stanice za každým tretím rohom. Tým dostávajú námorníci s menami ako Smrťák, Koza alebo Portman dokonalú príležitosť využiť bohatý arzenál zbraní vrátane najkultovejšej hernej rekvizity - obávanej BFG.
To, čo na začiatku vyzeralo ako bežný akčný film s trochu lepšími špeciálnymi efektmi, dostane niekoľko minút pred záverom aj kus filozofického podtextu. Dobrý človek vždy zostane dobrým, aj keď v živote narobil kopu hlúpostí, a tento fakt sa nakoniec ukáže ako zásadný pre krvavý happyend záchrany stanice a tým aj celého sveta. Znalci počítačových hier dostávajú filmom Doom šancu vymeniť svoje domáce kreslo za to v kinosále a diváci, ktorí slovo Doom počujú prvýkrát, si užijú akčné sci-fi s efektnými zbraňami, monštrami a príťažlivou blondínkou v jednej z vedľajších úloh.
Katarína Lednická
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |