Recenzia: Električka Túžba dorazila do Bratislavy

Tagy: Slovenské národné divadlo Jana Horváthová Konečná stanica túžba

„Blanche du Bois sme v istom zmysle my všetci. Za tých dvadsať rokov sme prišli o krásny sen... Stratili sme ho? Strelili sme ho! „, tak znejú úvodné slová Michala Dočekala, autora úpravy a réžie inscenácie, ktoré vyňal z „Godota“. Úvodné a krásne slová, pretože on sám týmito slovami naráža zrejme na dvadsať rokov po „Nežnej“, ktoré sa pokojne môžu pretransformovať aj do osobných vzťahov nás všetkých. Blanche blúdi vo svojom svete, pretože po páde jej „ružových okuliarov“ šľachtického sveta , osobného vzťahu prišla čierna realita, v ktorej už nenachádza svoje miesto a pokoj. Prichádza o svoju veľkú lásku založenú na túžbach a predstavách, ktorá sama je už však ilúziou iného sveta. Zrazu sa ocitá na dlažbe, a prichádza krutá realita, s ktorou si však už sama nedokáže poradiť, útechu hľadá v náručí mnohých mužov a v alkohole... „Odsúdiť, alebo neodsúdiť?“ :pred takúto otázku stavajú tvorcovia „Túžby“ diváka. Zločin a trest či Višňový sad, vykorenené bytosti, ktoré samy nenachádzajú uplatnenie bez pomoci iných, ako aj vinou iných. Následný rozvrat bytosti, ktorý nasleduje potom možno brať z dvoch uhlov pohľadu. Stella stojí na strane zmierlivých, sestra zblúdenej Blanche svoju sestru chápe, ľutuje a podporuje. Stojí na strane zmyslu pre zhodnotenie celej situácie citom. Stanley, Stellin manžel vidí realitu takú, aká je. Má na to právo, pretože ide o jeho súkromie, domov. Ponúka teda iný pohľad na vec, pokým by sme nenarazili na jeho spôsob jednania so švagrinou, rovnako terorizujúci a opovrhovačný , v akom sa Blanche ocitá v meste Laurel, a ktorý ju na dlažbu aj priviedol. Na druhej strane však stojí samotný jej prístup k Stanleymu. Správal by sa inak, keby ona sama nebola uštipačná voči nemu nadradenecká ? Ktovie? Predstavenie Konečná stanica túžba je skladačkou ľudských pováh a osudov, ktoré nájdeme aj dnes. Nemusíme chodiť ani do tridsiatych rokov, aby sme sa s nimi stretli. Ruskí realisti sa rovnako často pohrávali s hlbinnou psychoanalýzou a práve vďaka nej sa stali milovanými. Rovnako aj „Električka“, ktorá sa zrodila v Amerike v St. Louis vyniká analýzami človeka. Ak sa presunieme na Slovensko do SND, už pri sledovaní predstavenia pochopíme, že metafora života, ktorú ponúkli českí tvorcovia v národnom divadle dokáže pohltiť všetky „druhy“ diváka. Tých, ktorí sa chcú zabaviť na vtipnom vzťahu Eunice – ( Alexandry Palatinusovej, ktorá bez obáv odkrýva svoje krivky a má v sebe jaderný humor a energiu) a Steveho ( v premiérových predstaveniach stvárneného Dušanom Cinkotom pre zranenie Braňa Bystrianskeho). Ďalej je tu Mitch Petra Trníka , ktorý sa slepo zamiluje do Blanchiných slov (Diany Mórovej), ktoré spúšťajú pohromu za pohromou. Mamičkin synáčik totiž hľadá vo svojej budúcej manželke „mamičkine hodnoty“, ktoré Blanche v sebe zaprela. A napokon, Stella Táni Pauhofovej a Stanley Tomáša Maštalíra, ktorí tvoria spleť obrazov a foriem vzťahu. Od ordinárneho, po nežný, plný lásky a porozumenia. Je teda na mieste pozvať na toto predstavenie každého, komu sa len trochu chce uvažovať a pozerať na náročné výkony hercov, ktorí potiahli nielen skúšobné obdobie, ale aj v nedeľu po sobotňajšej premiére, pretože Faust bol zrušený pre zranenie Zuzany Fialovej.


Autor: Jana Horváthová

Tennessee Williams: Konečná stanica túžba

Premiéra, nová budova, Sála činohry, sobota 12. február 2011 - 19:00

Preklad: Katarína Mikulíková
Réžia: Michal Dočekal a. h.
Dramaturgia: Iva Klestilová
Scéna: Martin Chocholoušek
Kostýmy: Katarína Hollá
Hudba: Michal Novinski

Blanche Dubois: Diana Mórová
Stella Kowalská: Táňa Pauhofová
Stanley Kowalski: Tomáš Maštalír
Mitchel (Mitch) Harold: Peter Trník
Steve Hubbell: Branislav Bystriansky
Eunice Hubbellová: Alexandra Palatinusová, posl. VŠMU
Pablo Gonzales: Braňo Deák a. h.
Mladý inkasant: Martin Varínsky a. h.

Jedna z najúspešnejších hier modernej americkej drámy, za ktorú Tennessee Williams získal Pulitzerovu cenu.
Blanche Dubois prichádza zo spustnutého vidieckeho sídla k sestre do New Orleansu v nádeji, že tu nájde východisko zo svojho nešťastného manželstva. Hoci sa snaží predstierať, že je šťastná a spokojná, jej sestra s manželom sa postupne dozvedajú o jej životných prehrách a bolestných sklamaniach.
Williamsova hra, v ktorej reflektuje aj vlastné traumatizujúce zážitky s násilníckym otcom, je presvedčivým vyjadrením toho, ako prízemnosť, hrubosť, násilie a brutalita ničia medziľudské vzťahy.
Filmové spracovanie tejto hry z roku 1951 v réžii Eliu Kazana sa stalo kultovým dielom americkej kinematografie. Činohra SND uviedla túto inscenáciu naposledy v roku 1964 v réžii Júliusa Pántika. Tentoraz sa réžie tejto výnimočnej drámy ujme





Foto zdroj: snd.sk, autor foto Jana Nemčoková

Tagy: Slovenské národné divadlo Jana Horváthová Konečná stanica túžba