![]() |
16. septembra 2005
Aj dnes sa však nájdu fajnšmekri, ktorí s radosťou vzdajú hold tomuto polozabudnutému žánru, znovu oprášia komické výstupy a vo finále im dajú podobu celovečerného filmu. Hovoríme o hercovi divadla Sklep, režisérovi Tomášovi Vorlovi.
Film Škriatok bude znalcom povedomý, ak nie rovno sympatický od samého začiatku. Vidiecku rodinku na čele s Bolkom Polívkom si budú iste pamätať z filmu Cesta z mesta, formálne postupy grotesky si Vorel už vyskúšal v epizóde Výlet na Karlštejn z filmu Pražská pětka.
Niečo je však predsa len iné: mäsiarska família sa medzičasom presťahovala za lepším životom do mesta a výlety sa nekonajú, pretože otec tvrdo maká na bitúnku a matka pri pokladnici v supermarkete. Pubertálny syn sa búri proti rodinnej mäsiarskej tradícii vegetariánstvom, dcéru zaujíma všetko, čo sa netýka školy a kamaráti sa s malým lesným škriatkom. Naozajstné problémy sa začnú, keď otec a jeho mladá blonďatá kolegyňa prejdú od spoločného orezávania bravčových stehien k oveľa bližším kontaktom.
Vo filme neodznie ani jedno zrozumiteľné slovo a už vôbec nie veta, nedá sa však povedať, že by bol úplne nemý. Dialógy bohato nahrádzajú zvýraznené ruchy, citoslovcia a predovšetkým hudba. Groteskné herectvo sadlo všetkým predstaviteľom hlavných úloh, najlepšie sa však v tejto polohe očividne cítil mím Polívka.
Žiaľ, Škriatok nie je filmom, ktorý by divákovi priniesol okrem prvoplánovej, hoci originálnej a zatiaľ neopozeranej zábavy, aj hlbšie posolstvo. Je veľká škoda, že si režisér nedal viac námahy, aby zaujal divákov aj inak. Gagy, čo ako vtipné, vás totiž samy o sebe nevydržia baviť celú poldruhahodinu.
Jiří Macháček Foto archív
Katarína Lednická
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |