Recenzia: Divadlo konečne nadobúda svoju pridanú hodnotu

Tagy: Divadlo Arteatro

Režisér si na svoje predstavenia vyberá hercov s veľkým dôrazom a so zmyslom pre schopnosť účinkujúceho pochopiť a spracovať danú tému v sebe. V Lúčoch otcovstva vidí divák na javisku Štefana Bučka, Janu Valockú a Moniku Potokárovú, ktorí veľmi prirodzene a dôkladne uchopili tému. Keďže slovo otec a jeho význam v Karolovi  Wojtyłovi, neskoršom kňazovi a pápežovi rezonovalo, je dôležité, aby aj herec dokázal tento vnútorný boj autora, Adama – hlavnej postavy, stvárniť s dôslednými úvahami a pocitom v tvári. A, myslím si, že práve Štefan Bučko je človekom, ktorý sa neraz otázkami viery a rodičovskej lásky zaoberá. Skúšal popri Lúčoch otcovstva paralelne aj na domovskej scéne v SND, ale je dobré, že umožnil nechať cez seba prejsť aj pochybnosti a to krásne, čo autor chcel divákovi odovzdať, možno práve v čase, kedy sa aj on sám rozhodoval v živote ako ďalej. Adam, žena a dieťa – dcéra...Jedna zohratá trojica, ktorá sa zatiaľ nenechala pokaziť komerčnosťou na javisku a dokáže pracovať aj s mimikou a výrazom v tvári. Aj Jana Valocká a Monika Potokárová tému nechali preniknúť celou svojou bytosťou. Útle, nežné stvorenie, akým najmladšia z účinkujúcich je, je dôkazom toho, že aj medzi poslucháčmi VŠMU sa stále dá nájsť hercov s pridanou hodnotou. Mňa veľmi zaujal práve Štefan Bučko, ktorý už neraz ukázal, že ak sa mu zverí dobrá vínna réva, dokáže z nej vylisovať to najkvalitnejšie víno. Jeho práca s telom, s výrazom, dokonca aj ochutnávka jeho tanečného umenia...To málokto vie, ale Bučko je aj vynikajúcim tanečníkom a spoločne s Janou Valockou vytvorili na javisku súhru dvoch pohlaví. Jemnosťou, dôstojnosťou, a krásnom vyplnili zrenovované Arteatro , čo je nezabudnuteľné. Vnútorné životy postáv, hľadanie seba samého v presvedčení o tom správnom, to všetko by malo práve dnes divákovi ukázať cestu za tým skutočne v živote dôležitým. Minimalizmus má tak v tomto prípade účinok maximálny. 

Autor: Jana Jurkovičová

Tagy: Divadlo Arteatro