recenzia - Dejiny v knižnej kocke s pikantnou prílohou

Nová Ševčovičova 250-stranová kniha, ktorá vyšla vo výbornej grafickej úprave s vtipnými čiernobielymi ilustráciami Igora Štrbíka, vyvolá v čitateľovi otázku. Čo je pôvabnejšie - autentické recepty dobových jedál, aké sa v minulosti podávali v bratislavských krčmičkách, viechach či reštauráciách (Zhusacené kura, Dlabance, Satanovo rúhanie, Županova pikantná zmes, Pochúťka katových holomkov, Herecká cesnačka, Satanášove kadere atď.)? Alebo sú to skôr pomedzi recepty vyrozprávané príbehy, historky a zážitky? A Ševčovič tých známych osobností i menej známych figúrok, ktoré boli ozdobou aj korením Bratislavy 19. storočia, oživil v knihe neúrekom. Pripomeňme aspoň spisovateľov Alexyho, Smreka, Poničana, Bednára, divadelníkov Borodáča, Hozu, výtvarníkov Kellenbergera, Illečka či Mudrocha.
Autorovi nie je cudzie nič ľudské, a tak nájdeme v knihe aj podrobné informácie o bratislavských vykričaných domoch, ktoré opiera dokonca o výpovede vtedajších pracovníčok. Pri písaní je láskavým bezprostredným rozprávačom. S istou dávkou nostalgie, avšak odľahčene a pútavo - cez kuchárske recepty, zážitky, ale aj výstrelky najmä bratislavských bohémov - a často tiež ironicko-úsmevne sprítomňuje i „veľké dejiny“. Od vzniku Československej republiky v roku 1918 až po nedávny prelom storočí.
Túto éru z veľkej časti Ševčovič zažil ako aktívny člen spisovateľskej obce, mnohých aktérov doby poznal osobne, ale predovšetkým čerpá z rozprávania starého otca a rodičov. Vychádza z ich záznamov a denníkov, z poznámok ich priateľov a známych, a nenecháva bokom ani historické pramene. Na záver editor pridáva vlastný slovníček, teda preklad dobových bratislavských výrazov aj register receptov.
Knihu „vyprevadili do života“ krstní rodičia a všetci priaznivci počas nedávneho knižného veľtrhu Bibliotéka v Bratislave.

(evg)