Recenzia: Astorka sníva sen o svätojánskej noci

Tagy: Divadlo Astorka

Kým kedysi somárske uši v onú bezsennú noc v inscenáciách nechýbali, v Astorke si ich radi domýšľame, no nijako to nenaruší dojem z predstavenia. Režisér inscenácie Ondrej Spišák hru zasadil do súčasnosti, do „exotiky hodinového hotela“, kde sa láska a vášeň prelínajú s odporom a nenávisťou. Pútavo je riešená aj scéna Františka Liptáka, kde posteľ s baldachínom je epicentrom deja. Hermia/ Rebeka Poláková/ zamilovaná do Lysandra /Roba Jakaba/, uteká do začarovaného lesa pred nevôľou svojej matky a právom Atén. Moderne zladený pár odetý v súhlasnej červenej farbe oboch protagonistov, akoby sa hľadal v hre.

 


Rebeka Poláková, predstaviteľka pôvabnej slečny cudne klopí zrak, no tvrdohlavo si ide za svojim presvedčením, i pred očami svojej mamy / Anna Šišková/. Napokon padá rozhodnutie, ktorým je útek. Najvernejšia priateľka Hermie, Helena / Zuzana Konečná/ je o čosi presvedčivejšia a svoju úlohu zvláda veľmi hrdo. Na pomoc si totiž prizvala sebakritiku a nadhľad. Herečka, ktorá má za sebou veľa rôznych polôh, skúsenosti aj s absurdnou drámou, zvláda komediálny žáner s prirodzenosťou. Hoci, podľa jej slov,  boli počiatky skúšania „ spevavé“, keďže ide o veršovanú hru. Helena v predstavení hľadá lásku a pochopenie u Demetria / Juraja Kemku/.
 


O komediálnosti a komediálnom stvárnení u hercov z Partičky nemôže byť ani pochýb. Zaujímavo zosúladil režisér Ondrej Spišák aj skupinku „hercov-kuchárov“ / Boris Farkaš, Marián Miezga, Lukáš Latinák, Marián Labuda ml., Matej Landl a Ady Hajdu. Sú z nich totiž páni majstri v onom hoteli a ich „predstavenie“ pri príležitosti svadby „najvyšších“ Tezea / Vlado Černý/ a Hippolity/ Ágnes Jókai / Zuzana Porubjaková/, je na spôsob ľahšieho žánru, no s jemným humorom. Ágnes Jókai dokonca dodá v maďarčine zopár replík.



V hre  nechýba ani oná „škáročka“ na komunikáciu Pyramusa a Tisby. Výtvarník Peter Čanecký sa tu tiež nechal uniesť a rôznorodé kuchynské náčinie slúži ako náznak ženského pohlavia, ako aj bojových potrieb... Koniec koncov, kuchári... Tak, ako skupinka spomínaných remeselníkov,vo väčšine  inscenácií „Sna“, aj v Astorke zožala patričný úspech. Ku kompletnosti chýba spomenúť bravúrne výkony Marty Sládečkovej ako kráľovnej víl Titanie a Oberona Petra Šimuna. Sporo odetý Puk / Miro Noga/ spoločne s nimi navodzuje adekvátnu atmosféru Orientu. Celé predstavenie má totiž nádych orientálnosti a ľahkosti.

Autor: Jana Jurkovičová-Horváthová  Foto: (c) Ctibor Bachratý

Tagy: Divadlo Astorka